Thenge ma yiko gikpiny ma neno (Manufacturing of Tangible products) yiko gikpiny ma neno.

Gikpiny ma neno obedo gi’ma nyalo mulirok, nenere awang, tingere aka pek, i’nyalo ngweyo kosa bilo.

Gikpiny m’itimo ma neno I Uganda obedo cumin, wayin, papilin kosa kitawin, gi-lwoko kodi gikpiny megi paka thiwino gi mani mani.

Add to Bookmarks
Print Friendly, PDF & Email
(Visited 49 times, 1 visits today)

  • Kikipa Moro jye ma timo mitan ma gi’ma nenere ripo ndikirok gi:

    • Kweth ma neno kwong ndikirok m’ilwongo ni (URSB) ri Kampun
    • Kweth ma misolo (URA) ri misolo
    • Tel mar’adec perin paka KCCA, Tindi m’iniye ri Layisensi ma mitan

    Mondo Ngey:

    Ka ndikirok orumo I kwayo mitan tiyrok gi kitipin paka:

    • Kweth ma kangasa gikpiny aora m’iyiko (UNBS)
    • Kweth ma neno kwong mitan, kayiko gikpiny gi makirok I dongo.

For individual

  • National ID or any other two identifications (Passport, Employees ID or Voter’s card, Driver’s Licence, work permit, Village ID, current bank statements, VISA)
  • Certificate of registration (in case of a business)

For non-individual

  • Company Form 20
  • Certificate of incorporation

Diy ka I nyang mathoth Kwong ndikirok.

Ikwayin tundo I kanwango mathoth ma URA  ura.go.ug

  • Diy ka indikirok ri ngat’achiel.

Paka jacul misolo in’tye gi thwolo m’iripo bedo gine kwanyo woko ni Nitye gi’ma bende I’ripo timo.

  • Diy ka  ri thwolo gi tic perin paka jacul Misolo.
  • Click here  for your obligations as a taxpayer.

Misolo m’iketho I mitan ma yiko gim’owok i fur gi kwath ame gin;

Misolo ma mitan ma thindho/ Misolo ma kwan ma dongo.

Me obedo misolo m’iketho I mitan ma kalo 10, 000,000 sano nitye Cien ma150,000,000.

Misolo mar’oriwa

Me obedo misolo m’iketho ri kis dhano acel acel I rapor ma 30%.

Ma medo cwe(VAT)

VAT obedo misolo m’iketho ri ngata ripo culo kosa ondikere culo i rapor 18%. Misolo me iketho ri joma mitan pa Jo ma oro romo milion 150, kosa milion 37.5 I dwe 3 muluwere.

Diy ka I ndikirok ri VAT

Mondo Ngey:

Jii jye ma jondikere ma culo VAT Jo ripo ndikirok ri ryeko ma nyien m’ilwongo ni EFRIS to Jo nwango invoysi (e-invoices)

Diy ka I nyang nger ma ndikirok ri EFRIS

MISOLO MA YOT RI GI’MA THURIN

Me obedo misolo m’iketho ri gi’moro m’odyer acel m’okel wok woko kosa gikpiny gi kony m’otim wok thurin paka biya, gi’ma K’obedo kongo, mo wuto kodi megi megi.

Mondo Ngey:

Kampun megi ma jo timo gi’ma neno jo ripo bedo gi stamp ma ryeko ma nyien ma ti obino.

 Stamp ma ryeko ma nyien ma ti obino obedo gi’moro m’omwon i kor gim’oyiki sano kireyere aka nitye gi nyaling ling m’inyalo oro ma luwo gi nyang Kwong gim’owodhi ma kitipa man doko kinyal timo. Lim ma ripo bedo gi stamp ma ryeko ma nyien ma ti obino obedo; wayn, nguli, pii, sigara, biya, soda, sukari, mo wuto, pigi gi’ma nyak, pigi Fufa kongo megi, gi’ma K’obedo kongo kodi gi’megi m’inyalo kwoko. Lim me kiyey i kamitan m’ongoye stamp ma misolo.

Diy ka I nyang Kwong ryeko ma thoth ma luwo (DTS)

Misolo Angada

Me obedo misolo ma bedo K’inen mitan m’otimere kalo milion 1. Ja kwany misolo bedo kama cul timere I’ye tongado k’otyek timo cul. Ngata lim otundo ri go ketho misolo I rapor, 6%.  Kitipa m’okelo lim le nwango satifiket ma le konyo I kwano misolo m’otyek culo I ndelo ma cowe.

urn.

Mondo Ngey

Misolo m’ingado ikwano I ndelo m’itimo cul ma misolo ma lim I ndelo ma cowe.

Diy ka I nyang Kwong misolo Angada.

Cul Pak’inwango (PAYE)

 Me bedo ri thenge ma Jo ni gi jotic (ma ni gi papila kosa ma jo timo leja leja) aka Jo nwango pesa ma kalo 235,000 kis dwe. Won tic kwanyo pesa ma misolo t’odhiro ri URA.

Diy ka ri rapor ma PAYE

 

Timo can me cali kodi paka I timo i misolo megi ma lim

Diy ka I nyang nger cano paka Mitan owotho gine.

K’ityeko cano paka Mitan owotho gine, ikwayin culo misolo sano i oro ryeko m’omiyin paka: banki, mobayli mane, VISA, Mastercard, EFT, RTGS, kosa kodi ma USSD (*285#)

Mondo Ngey: Ndelo ma culo misolo andelo ma cano paka mitan owotho gine.

M’ikwanyo I misolo ma gikpiny ma Thurin

 Misolo ma thurin

 kit m’ikwanyo

 Atonga ma kwanyo

Ongoye misolo Moro jye ma bedo I gikpiny m’ioro ma geto kayiko gikpiny kosa Ka’kano gikpiny ma nitye I kamitan ma thurin kodi gikpiny m’itimo thurin.

Thwolo ma woth kam’itm’iye gikpiny, Kiri ri ngat ma ketho pesa I gikpiny ma neno.

Thwolo ma ketho pesa I yiko gim’owok i fur gi kwath, yiko gi’ma kuro kwo kosa Ka kitana yen, gi geto, cumin ma dongo m’ioro ma geto, gikpiny aora ma ot, yiko gi’ma wok i mbawo, papilin, ndiko gi nyayo gim’owok i ka tic.

Mus Ripo ketho pesa ma nok ripo bedo milion ma dola 10 ri joma wok woko. Kodi dola 300,000 fo ri Jo ma wok East Africa kosa Dola 150,000 K’inen mitan kidho bedo bor.

 Ikwanyo I ndelo ma mitan caker’iye. Me a gi’moro acel m’ioro ri ja tic kam’itm’iye gikpiny kosa kama mitan ber obed’iye m’ongoye misolo.

 

 Ngata ketho pesa ripo oro 70% ma gikpiny ma wok I piny no ma geto. Jotic 70% jo ripo wok East Africa gi cul ma ber ma 70% kwong lim.

CIK MA KURO

Kit m’ikwanyo

 Atonga ma kwanyo

  Ongoye cik moro jye ma kuro ma bedo I papilin me:

i)       Giraketha; Kada bedi ni ile culo moth moth kosa be, kosa ma ni gi cwe m’inyalo kitana

ii)      Medo welo; I gi’moro jye m’inyalo medo welo mere i kitana aka sano ni gi cwe;

a) Kinen Ja yiki gikpiny ma nitye ni gi nyalo ma Ka nok oro 70% ma gi-geto ma wok I piny no,  to miyo tic ri jii  70%  ma jo wok East Africa gi cul ma ber  sano milion ma dola  50 ama bedo pesa pere ma go ripo cako gine.

iii)    

 
   

Ketho lowo– ma ni gi cwe

iv)      Medirok pa cwe ma pesa ma cako;

v)      Kodo lowo

vi)    Ye’rok ma timo kony i can ma geto;

 

b) K’inen Ja yiki gikpiny ma nitye ni gi nyalo ma Ka nok oro 70% ma gikpiny ma geto ma wok I piny no, to miyo tic ri jii 70%  ma Jo wok East Africa sano milion ma dola  35  ama  bedo pesa pere  ma go ripo cako gine .

VAT

 kit misolo m’ikwanyo

Atonga ma kwanyo

Jo ma tero woko.

Ongoye Misolo Moro jye ma bed’iye.

Ongoye misolo ma bedo ma medo cwe i gikpiny ma wok thurin ma geto gi timo can ma geto.

 Ketho pesa I yiko gim’owok i fur gi kwath, yiko kosa thedho gi-tic kwong kwo, ka kitana yen, gi-geto, cumin ma dongo m’ioro i geto, gikpiny aora i ot, yiko gikpiny ma wok i mbawin, papilin, ndiko gi nyayo gi’ma wok Ka tic; geto kosa tiyo gi katyek kosa kafonjirok, I mitan m’ocan gi Ka Kano gikpiny, Ka oro ryeko acur cur Kodi fur gi kwath ma pesa.

 

 

Ripo ketho pesa ma Ka nok obedi milion ma dola  10 ri joma wok woko gi dola 300,000 ri joma wok or East Africa kosa dola 150,000 K’inen mitan m’ikidho timo nitye bor.

Ndelo ma mitan caker’iye a ndelo ma misolo ikwany’iye ri mitan m’oyiki. can acel me won am’ioro ri ngata tiyo I ka yiko gikpiny kosa adec ma mitan ber owoth’iye. Ngata ketho pesa ripo oro 70% ma gi-geto to miyo tic rie jii  70% ma jo wok East Africa gi cul ma

70%  ma kwong lim.

 

       

 

Ingeyo ma thoth, tundi i karomo ma URA ma ger kodin kosa goy simo ma nono 0800117000/0800217000  kosa WhatsApp: 077214000

 

 

 

Add to Bookmarks (0)
Skip to content