“Poltry Farming” obedo gin ango?
“Poltry Farming” obedo yoo kit ma ki gwoko kede winyi I gang labole macalo gweno, taki, ki atudu me acata ikin gang ki bene me cato wil I rwom ma lamal.
Jo ma dong pi gi tek loyo I kine tye;
Ngec ma pire tek:
Ka pi ngat acel pire kene
Ka pi dul macalo kampuni
Dii kany pi ngec matut ikom ngo ma mite me coyo biacara me gwoko lee.
Dii kany me ngeyo ngec ma kwako twero ni ki ngo ma rwate ni itim pi in ma calo lacul mucoro.
“koporation’’ tax
Mucoro pa kampuni ki nyayo ki wel pacen 30% I kom lim me magoba ma no dong ki tyeko kwanyo lakwany ducu.
Dii kany me ngeyo ngec ma tut I kit me nyayo mucoro ‘koporation’
Mucoro I kom lim pa ngat acel acel
Wel me anyaya me mucoro I kom lim pa ngat acel acel bedo kun no lube ki kit ma ngat man nongo kwedde lim ki I biacara ma mege.
Dii kany me ngeyo ngec ma tut ma kwako mucoro ikom lim pa ngat acel acel.
Ngec ma pire tek
‘Pay as You Earn’ (PAYE) mucoro I wii mucara kibu ngolo ki bot la biacara ma tye ki lutic (me opic wa ki pota) ma nongo mucara ma kato 235,000 dwe ki dwe. Mucoro man ki ngolo dwe ki dwe bene.
WHT ki VAT ki bu ngolo ki bot jo ma gi otami ni gi cak medo moc I jami ma gi cato I yoo ma no dak gi yubu cam gi bedo I rwom ma lamal ento man pe kwako kodi ‘wheat’
Mucoro me ‘Witholding’ obedo mucoro ikom lim ma no agenti me ‘witholding’ ngolo ma pe ya lim oo bot rwode I kare me culu mucara (PAYE). Ka lagwok winyi o cato wil ma wel lim me kato milion 1, lawil meno ngolo withholding I wel me pacen 6%. la gwok winyi meno nongo catifiket pa lacul mucoro ma en no rwomo tic kwede me konyo pongo wii cul me mucoro mo keken I anyim.
‘Value Added Tax’ (VAT) obedo mucoro pa lu wil ma no ki ngolo I wel me pacen 18% I kom supply mo keken ma woto ki wil. Mite ni lacat will mo keken obed kong ki kero me cato will ma kato ciling milion 150 I tum pa mwaka, onyo 37.5 milion I nge dwe adek adek labongo kalo kine.
Ngec man ki dyero I yoo ma rom aromo ki pa mucoro mukene ma pati pati
Dii kany me ngeyo ngec matut I kit me dyero lok kom biacara pa rwode.
Inge ‘filing return’ mito I cul wel mucoro ma ki ngolo me acula kun no I tiyo ki yoo ma pati pati ma wa tiyo kwedde macalo bank, cente mobile, EFT, RTGS, VISA, Mastercard, USSD code (*285#) etc.
Ngec ma pire tek: nge ni nino ma I tyeko kwedde ‘filing return’ en aye bene nino me culu mucoro
Kakare! mucoro mogo tye ma pe gi culu, I kine tye:
KONY MA TINO TINO PI LU CUL MUCORO MA GI TYE KA GWOKO WINYI I TEE “DOMESTIC TAXES’’
|
Gonye ni |
Kony me mucoro ma tino tino |
NIL stamp duty i wii insurance pa lu pur ki lu gwok lee |
Jo ma nongo: lucat insurance me ‘agrikalca’ |
|
VAT pe ki bu ngolo I wii supply mo keken pa ngat ma tye I lok me pur ki gwoko lee. Cam pa lee ki ma dong ki rubu oo, yubu kodi me apita ,jami me kiro pii I poto , ngat ma tye ka miyo insurance I kom jami me agrikalca, etc. |
Lucul mucoro ma git ye I yub me pur ki gwoko lee. |
|
WHT pe ki ngolo I kom jo ma tye ka timo supply ma kwako lok me ‘agrikalca’ |
Supply weny ma bino bot lu pur ki lugwok lee |
|
Wabi niang ka I kelo koko ni pi loss ma I goyo. |
Ka mwaka mo keken me biacara ma cato will pe okelo magoba, loss meno wa bi tero ne I mwaka manyen ka ki ngolo ki I kom lim me cato wil pi mwaka ma otum me konyo dwako well mucoro ping. Nge ni omiro kong URA obed ki ngec dak bene ocwak ni loss meno tye kakare pi mwaka ma gi tye ka tic iyii ee ni |
|
|
Kemikol pa vet/ dakta pa lee (Acaricides) |
· Pen cik me VAT cwako ni ngat ma tye ka kelo kemikol meno pe culu mucoro me VAT. · Pen cik me East African Community Customs Management Act, 2004 cedule me 5th cwako ni ka ngat ma tye ka timo tic me agrikalca en aye tye ka kelo tee man mito en pe ocul mucoro mo keken. |
|
Ga ma ki kelo ki woko me konyo puru pot dek, lee onyo atura ki bene rec me I pii labole, jami me konyo toko lutino gweni, tong rec, yubu kodi me apita,ki bene jami me konyo yubu ot kodi yen ki ot kama ki ngato ki iyii e atura. |
|
|
Min gweno ma ki kelo ki I lobo ma woko me nyayo kodi ma beco ikin winyi. Farm kama ki gwoko iyi e kodi winyi me bolo layers ki bene kodi pa broilers me ringo. broiler/layer ma ki kelo bolo tonge me yubu kodi winyi pe omito ki cat I dukan dak bene pe ki cam, ki ti kwedde me toko tong winyi keken . |
• VAT pe ki ngolo ka ngat ma tye ka kelo lee meno ki woko ni tye ka tic I tee cik me VAT act.
• Pe ki ngolo mucoro mo keken ka ka ngat ma tye ka kelo yec meno pa lupur ni tye ka tic I te cik me abic 5 pa East African Community Customs Management Act, 2004. |
Pi ngec matut, lim gang tic pa URA ma cok kwedi loyo ne me nongo kony nyo go cim me nono I namba 0800117000/0800217000 nyo WhatsApp: 077214000