Goods Vehicles

lem wotho odiko ango I lem paculo musoro?

Lem wotho mi Uganda ketho kero lee iwi dhanu muwotho man mutukari ma yeyo ter pi culo musoro

Add to Bookmarks
Print Friendly, PDF & Email
(Visited 19 times, 1 visits today)

Kuloka mapol mi wotho man miyeyo ter I Uganda omaku oroi nyingi I  bang

  • Dilo maneno wi tic man jam wotho kara ginwang langsis
  • Dilo maneno I thenge mi musoro mi Uganda (Uganda revenue authority
  • Kappa ngati ngo, I copo royo nying dilo peri I bang dilo majulwongo URSB
  • Nwang karatasi I bang dilo maculo pi nyoth pa piny peri kan otimire (insurance company)

Ka pa ngati

  • Bed ku national ID
  • Karatasi manyutho nya kuloka peri juroyo nyinge

Ka pa dilo nyoke kuloka pa ngati acel ngoo

  • Karatasi pa dilo(company form 20)
  • Karatasi manyutho nya kuloka peri juroyo nyinge

Click here kan imito lembe mukende matung tung iwi kite mi royo nying kuloka peri mi wotho

Acopo royo nying kuloka para mi wotho nyoke mi yeyo ter nenedi pi musoro?

Omaku I cidth I nen URA iwi yamu ma eeh www.ura.go.ug

Click here kara iroy nying kuloka peri mi wotho

Click here kara iroy nying kuloka madika

Kan icopo royo ngo kuloka peri iwi yamu, cidth I office pa jumi URA, goi sim I namba ma eee 0800117000/0800217000 or whatsap 077214000

Calu jacul musoro, itiye ku twero peri. Romrom itiye ku tic peri mumaki I dar bende calu jacul musoro

click here for twero man tic peri calu jacul musoro

Advance income tax (pa uyei dhanu man ter zoo)

Eni musoro ma mutukari ma yeyo ter nyoke dhanu zoo culo.

Wegi mutukari makumeno omaku ocul musoro eno wangacel kubang oro iwi mutukari acel acel

LEM MA PITETEK

Kud I bang dilo maneno langsis mi mutukari nyoke jam wotho mi kuloka, jubi mii lembe aryo kende (PSV + advance income tax)

Pay as you earn(PAYE)– musoro ma eni jumacule otiye juma tiyo I lem wotho nyoke yeyo ter ku mutukari magi maku sente makadho shs 235000 kubang dwiii. Won mutukari nee kanu well sente ma enii man emiye I bang dilo maneno lem pa musoro nee(URA)

click here pi nyang iwi lem musoro ma enii(P.A.Y.E)

Withholding tax– juma bicule otiye wegi mutukari ma yeyo dhanu ma well nee kadho shs 1,000,000

Value added tax(VAT)- weg mutukari manwango sente I kuloka mi wotho makadho shs 150,000,000 I oro acel, omaku ocul musoro eni

Well cul ne otiye piny eeh

S/N

Kite Mutukari Ne

Well Tan Ma Eyeyo Nyoke Dhanu Nee I Oro Acel

1

Pikipiki

20,000 ku bang kabedo I oro acel

2

Mutukari mi yeyo dhanu

20,000 kubang kabedo I oro acel

3

Mutukari ma yeyo ter mukadtha tan 2

50,000 kubang tan I oro acel

 

MUSORO MI LIM IWI DILO MA YEYO TER NYOKE DHANU

Musoro iwi lim yoke adwogi migi otiye percent 30% iwi well sente mugiculu calu musoro (Well sente zoo I oro acel gam ikwany piny munyothere)

LEM MA PIRETEK:

Well musoro mi lari culu I advance income tax jukwanyo iwi musoro mumaku icul I adwogi pa lim zoo

Musoro Iwi Lim Pa Ngati

Musoro eni cungu iwi wend pa sente ma kubang ngati nwango

Dhanu mi kuloka eni zoo omaku ocok adwogi mi lim migi mi musoro kubang thum pa oro

Eni bikonyo gii ni wodho well musoro maju wotho culu ikind oro eca

Click here kan imito ngeyo well musoro iwi lim

Lem Ma Piretek:

Kubang thum pa oro, ura bekwayu nia ubed udwog adwogi pa musoro iwi lim kara ukab well asara nyoke piny munyothere zoo I oro eca (kadi nang kuloka pa ngati nyoke dilo zoo)

 click here pi nyang kite mi dwogo adwogo pa lim

  • Cidh Iwiyamu pa jumi URA ura.go.ug
  • Dii iwi e service, payment registration
  • Gam iketh namba peri majumi URA Omi(TIN)
  • Gam I lond wii musoro madongo dongo calu musoro iwi lim- advance tax pi mutukari
  • Gam I lond kite madilo maneno wi wotho oketho iri nyoo mi dhanu nyoke mi yeyo ter
  • Gam iketh namba pa mutukari peri
  • Gam iketh namba majumi URA miyo irii
  • Gam I lond oro maju ngiyo tic mamutukari peri tiyo iiye
  • Gam I roy piny majukyewo ii cal majukelo iri caa
  • Gam idii wii submit

 

MUSORO IWI LIM

 

UNWANG BERO NEE

 

BERO NYOKE MIC NEE

KARE PA MIC NEE NYOKE SAWA

LEMBE MU MITERE PII MIC NYOKE BERO NEE

Juma ringo denge

Gi culu ngoo musoro iwi sente maginwango

Kubang oro

Jumiyo ni dhanu mutimo kuloka mi yeyo dhanu nyoke ter pi Uganda man ngom mawoko

Juma wotho ku tern yoke dhanu I ngom mawoko

Gi culu ngoo musoro iwi sente maginwango ikum tero dhanu nyoke tern yoke waraga woko I uganda

Kubang oro

Yeyo dhanu nyoke ter nee kun unyoke waraga nee omaku oai ku woko baa ento I Uganda ree ngoo

 

 

 

KITE JAM WOTHO NEE

            BERO NYOKE MIC PI MUSORO NEE

Mutukari mi kuloka ma kilo pa tan migi otiye 20 ku wiyee

Gi culu ngoo musoro majulwongo nya import duty pi oro acel, en ke VAT ree gi culo

Mutukari mi furu ngudu madongo noo nyoke nyithi trela noo

Gi culu ngoo musoro majulwongo nya import duty pi oro acel, en ke VAT ree giculoo

Mutukari mayeyo ter ma kilo migi okadho tan abic ento okadtho ngo tan 20

Musoro macalo import duty otiye 10% ikum 25% pi oro acel

Meli man jam wotho iwi pii mukende otiye ma egi ee

 

1.       Dhanu ku jam wotho mukende mi wii pii zoo otiye kodhi jam wotho ma ku kilo mi well tan 25 nyoke muloyo

2.       Nyithi meli, kumukende ma mol iwi pii, ku jam wotho iwi pii mamaku lei miwi pii ku jam wotho iwi pii mi kuloka muweko jam wotho iwi pii mi tugo(sports)

3.       Meli mi koth, meli mayot yot man meli ma flat maju yeyo ku dhanu nyoke ter iwi pii(pontoons)

4.       Yei mi pii, jam kume man jam piny mikume muweko batris nyoke wire ma goyo mac

Gi culu ngo musoro I the cik mir abic pa east african community customs management act 2004

 

Pi nyang mathuc, cidh I office pa URA makago kudi pi kony manyathotho nyoke I goi simu I line ma ee 0800117000/080021700 nyoke i cwal whatsap 0772140000

Print Friendly, PDF & Email
Add to Bookmarks (0)
Skip to content