Thenge Ma Yiko Gi'ma Owok I Fur Gi Kwath (Agro Processing Industry)

Me obedo gim’okwany I fur kosa I kwath t’imedo loko gi’ma orere ma ber loyo paka onwango nitye sano I oro cuma. Manyutho ni cumin ma timo tic me jomedo cwe kwong gikpiny m’owok I fur kosa kwath tobedo gi’ma i’nyalo oro I nger man.

Giranena obedo: ringo m’oyiki gi rech, odii, cak, pyen, rego gim’okech, yiko mugat, yiko sukari, ciemo jamino, biyo gi’ma nyak ma cieki loko ma pige Kodi megi megi.

Add to Bookmarks
Print Friendly, PDF & Email
(Visited 11 times, 1 visits today)

Mitan ma yiko gim’owok i kwath gi fur ripo ndikirok gi:

  • Kweth ma neno kwong ndikirok. (URSB) ri ndiko Kampun.
  • Kweth ma misolo (URA) ri misolo
  • Tel mar’ adec paka KCCA, tindi ma in’tye I’ye l, ri nwango layisensi

Mondo Ngey:

Tekin Ka ndikirok orumo, mitan no ripo tiyrok gi cik ma kitipin paka:

  • Kweth ma neno kwong fur gi jamino
  • Kweth ma neno kwong kony gi bero ma gikpiny m’oyiki (UNBS)

For individual

  • National ID or any other two of the following valid identification documents;  Passport, Driving permit, Voter’s card, Village ID, Employment ID, Refugee ID, recent Bank statement, Work permit, financial card, Visa, NSSF card etc.
  • Certificate of registration (incase you are in business)
  • Statement of particulars and partnership deeds (incase of a partnership)

For non-individual

  • Company Form 20
  • Certificate of incorporation

Diy ka ri gima mitere I Ndikirok 

  • I kwayo ni I tundi I kanwango mathoth ma URA ura.go.ug
  • Diy ka  I ndikirok ri ngat’achiel.
  • Diy ka I ndikirok ri jii m’oromo.

Paka Ja cul misolo nitye thwolo m’iripo bedo gine apaka bende nitye gi’ma i’ripo timo.

Diy ka ri thwolo gi tic perin

 

Misolo ma nitye I yiko gim’owok i fur gi kwath obedo:

Mitan ma thindho / misolo ma Kwan ma dongo

Me obedo misolo ma mitan ma kalo UGX 10, 000,000 sano nitye Cien ma UGX 150,000,000.

Misolo ma oriwa

Obedo misolo m’iketho ri jii m’oromo ma Jo nitye I mitan me aka Rapor mere obedo 30%.

Misolo ma medo cwe (VAT)

VAT me obedo misolo ma iketho ri joma ber jocul kosa ri ngata ondikere culo I rapor ma 18% I mitan ma kalo milion150, I kis oro kosa milion 37.5 I dwe 3 muluwere.

Diy ka i ndikirok ri VAT

Mondo Ngey:

Jo cul misolo ma jondikere ri VAT Jo ripo ndikirok ri can ma nyien m’ilwongo ni EFRIS gi nwango  invoysi adhira (e-invoices)

Diy ka  inyang kwondi ndikirok ri EFRIS

MISOLO MA YOT RI GI’MA THURIN.

Me obedo misolo m’iketho ri gi’moro m’odyer acel m’okel wok woko kosa ri gikpiny gi kony m’itimo thurin paka biya, megi ma K’obedo kongo, mo wuto gi mani mani.

Diy ka ri Rapor ma misolo ma yot ri gi’ma thurin.

Mondo Ngey:

Kampun megi ma jo yiko gim’owok i fur gi kwath jo ripo bedo gi stamp ma misolo ma ryeko ma ti obino.

 stamp ma misolo ma ryeko ma ti obino obedo gi’ma I mwono I kor gim’oyiki sano kireyere aka nitye gi nyaling ling ma mitan no m’inyalo oro ma medo luwo gi nyang mathoth kwong lim m’owodhi.

 Lim ma ripo bedo gi nger stamp me obedo gikpiny paka wayin, ngul m’omedi yiko, pii, sigara, biya, soda, sukari, mo wuto, pigi gi’ma nyak, pigi FIFA, kongo moro jye, gi’ma K’obedo kongo kodi giman m’ikwoko. Kiyey lim me I kamitan K’inen Jongoye gi stamp ma misolo.

Diy ka  Ingeyo ma thoth kwong ryeko ma luwo tyend lim ka kotire (DTS)

Misolo Angada.

Misolo Angada (WHT) me obedo misolo m’ikwanyo Tekin kotyeki timo mitan. Kwanyere kodi ja cok misolo. K’inen lim m’oteri kalo milion 1, ngat ma lim no okidho ri go ripo ketho misolo ma romo 6%. Ma mitan ma go orimo. Kam’itm’iye gikpiny le nwango satifiket ma le konyo I cowe ma wodho misolo ma lim.

Diy ka  I nyang Kwong misolo Angada.

Mondo Ngey:

Misolo m’ongadi kidoki kwan I ndelo ma cowe ma rwako misolo ma lim.

Diy ka  I nyang Kwong misolo Angada.

Cul Pak’inwango (PAYE)

Misolo me bedo ri thenge ma culo jotic (obedi ma jo ni gi papila kosa ma jo timo leja leja) aka Jo limo cul ma kalo. 235,000 kis dwe. Misolo me i kwanyo kwong jo tic kis dwe.

Diy ka ri Rapor ma PAYE

Me bende i cano paka i timo i misolo moro jye ma lim.

Diy ka  inyang nger ma cano paka Mitan owotho.

K’ityeko cano paka mitan owotho, ikwayin oro ryeko m’omiyin paka banki, mobayli mane, VISA, Mastercard, EFT, RTGS, kosa kod ma USSD (*285#) kodi mani mani ma Timo cul.

Mondo Ngey: ndelo ma culo misolo a ndelo macano paka mitan owotho.

Click here to register a payment

 

M’ikwanyo I misolo ma thurin.

Ma yot ri gi’ma thurin

 kit misolo

 Atonga ma kwanyo

 Ongoye misolo ma bedi I gi geto Ka yiko gikpiny kosa Ka Kano lim ma kibedi I kamitan ma thurin kosa gikpiny m’or ma yiko kiwok thurin

Ja tic kam’itm’iye gikpiny,

Thwolo ma woth kosa thwolo ri mitan ma bedo woko ma ka tic kir gi ri ngat ma bende ketho pesa I yiko gim’owok i fur gi kwath; yiko kosa thedho gi-tic kwong kwo, ka nwango both kosa ka nyiewo yen, gi-geto, cumin ma dongo ma Timo tic, gi’ma orere i Oti, kosa yiko gi’ma wok I mbawin, ndiko papilin gi nyayo gima wok I kayiko gikpiny.

Ripo ketho pesa ma ka nok obedi milion ma dola 10 meno ri jo’ma wok woko aka dola 300,000 ri jii ma wok East Africa. K’inen mitan m’ikidho timo nitye bor pesa m’ile ketho ripo bedo Dola 150,000.

 Kwanyo bedo I ndelo ma mitan ocakere I’ye.

Atonga acel me won bende am’ioro ri ngata tiyo kam’itm’iye gikpiny.

Ngata oketho pesa ripo oro 70% ma gikpiny ma wok i piny no aka jotic 70% ripo bedo joma wok East Africa ma cul pa jo bende ripo bedo 70%

 CIK MA KURO

 kit m’ikwanyo

Atonga ma kwanyo

Ongoye cik ma bedo i kuro papilin me:

i)       Giraketha; Ongoye cik ma bedo I ketho gi’moro kada bedi atana kosa ma di cwe ma thoth.

ii)      Medo welo; gi’moro jye ma doko i oro ma medo welo kwong gi’m’okethi ma nigi cwe ma thoth.

a) K’inen obedo ngata nyien ma kidho yiko gikpiny, ripo oro 70% ma gikpiny ma wok i piny no, jotic ripo bedo 70% ma piny no gi cul ma ber aka sano pesa ma go oketho ki ripi kalo an  milion ma dola 50

iii)    

 
   

Ketho lowo ma hola moro – lowo ma ni gi cwe ma thoth;

iv)      Medo cwe increase of share capital;

v)      Kodo lowo;

vi)    Ye’rok ma kelo kony kosa timo can ma geto.

 

b) K’inen ngata yiko gikpiny nitye wok con, ripo oro 70%  maf the locally produced raw m ma gikpiny ma wok I piny no. Jotic jo ripo bedo  70% ma jowok i piny no gi cul ma ber ma ripo Kodi paka nitye wok i ndelo ma ngata ketho Pesa omedo nyayo ma romo milion ma dola 35.

VAT

kit m’ikwanyo

Atonga ma miyo i kwanyo

Joma tero woko.

Ongoye Rapor m’oketh

Ongoye VAT ma bedi kwong timo can ma geto kodi gikpiny aora ma geto ma wok thurin

 Ketho pesa kwong yiko gim’owok i fur gi kwath; yiko kosa thedho gi-tic kwong kwo kosa Ka nwango yen gi-geto cumin Kodi gi’raora i Oti, yiko gi’ma wok I mbawin timo papilin, ndiko gi nyayo gi’ma owok i katic, geto kafonjirok kosa katyek kosa medirok gi mitan gi Ka kani ma lach, oro ngeyo ryeko ma nyien maracurcur kosa fur gi kwath ma pesa.

 

 

Ripo ketho lipya ma ka nok obedi milion ma dola 10 meno ri jo’ma wok woko. Dola 300,000 ri jo’ma wok East Africa. Aka K’inen mitan m’ikidho timo nitye bor. Pesa mile ketho ripo bedo Dola 150,000.

In gi’m’ikwanyo me bedo I ndelo ma mitan ocakere, megi kidho ri joma tiyo I kayiko gikpiny.

Thwolo ri ja nyay lipya. Ngata ketho pesa ripo oro 70% ma gikpiny ma nwangere I piny no, to miyo tic ri jii 70% ma jo wok East Africa gi cul ma ber ma 70%

 

INCOME TAX

 

 kit m’ikwanyo

 Atonga ma miyo I kwanyo

 

       


Nwango pa ngat ma tero can ma yiko gim’owok i fur gi kwath

Oro acel. Inyalo dwoko kis oro

In Jakethi pesa ripo oro cumin ma wok con mere fodi I Uganda, ripo ndiko kwac pere t’imiyo go satifiket ma gengo go culo misolo ripo bedo ngata yere gi wac ma misolo.

 

 

Ingeyo ma thoth, wendi ri karomo ma URA ma ger kodin kosa i’nyalo goyo Simo ma nono 0800117000/0800217000  kosa WhatsApp: 077214000

 

Click here to download Agricultural Sector Guide
Add to Bookmarks (0)
Print Friendly, PDF & Email
Skip to content