FUR CHIEMO

Fur Chiemo me obedo ango?

Fur Chiemo obedo oro lowo ma pidho gikpiny ma kelo girachama ri Dhano kosa pesa. Inyalo oro kodhi kosa kor gikpiny makupidhi twi tunyak.

I fur, gikpiny ma kelo pesa I furo jo ma tero wiloka paka mwany, famba, tawa gi megi. Nitye chiemo achama ma bende inyalo furo ma kelo pesa.

 

Add to Bookmarks
Print Friendly, PDF & Email
(Visited 17 times, 1 visits today)

Ey, yot rin chulo misolo.

I Uganda, nitye jii kodi kitipin ma juketho kinen i fur ma pesa. Ri ameno bedo gimaber ri juma nwango lim I fur chulo misolo pa jo ma ripo.

  • Kinen I mito ndiko mitan perin ma fur chiemo I nyalo wendo ri Kweth ma neno kwong ndikirok m’ilwongo ni Uganda Registration Services Bureau (URSB).
  • Ile miyin papila ma ndikirok m’ilwongo ni (Certificate of incorporation) meno kirwako nying kampun. Kinen I rwako nying mitan pa dhano achiel satifiket m’ile miyin I lwongo ni (certificate of registration)
  • Juma Jule mito bedo gi karomo (ofis) ma mako mitan ma fur chiemo ju ripo nwango Papila ma yeyo jo tich (Layisensi) wok bong ju KCCA kosa i tindi pajo.
  • Tundi bongi ju Uganda Revenue Authority (URA) ri misolo.

Mondo Ngey:

Tekin ka ndikirok orumo jafur ripo chako tiyrok gi chik ma wok bongi Kweth ma neno kwong Kwath gi fur.

Ri ngat’achiel.

  • Adentikad ma piny perin (National ID)
  • Papila ma ndikirok.

Ri jii muromo

  • Fom ma Kampun (Form 20)
  • Papila ma ndikirok

Diy ka  I ny’ang mathoth kwong ndikirok

  • I kwayo ni tundi i kanwango wach mathoth ma URA ura.go.ug
  • Diy ka I ndikirok ri ngat’achiel
  • Diy ka I ndikirok ri jii muromo

DIY ka I nwango thwolo gi bero paka jachul misolo

Dhano moro jye ma nitye i mitan ma fur chiemo ripo ndikirok ri misolo ma lim (income tax) (ripo bedo gi TIN).

Misolo ma lim obedo misolo m’iketho ri dhano moro jye ma limo lipya wok i fur; obedo ngat’achiel, jii muromo kosa oriwa.

Diy ka I nger ma nwango TIN

 

Chano nger ma mitan owotho gine bende I timo paka ri misolo megi ma lim.

DIY ka I ny’ang mathoth kwong nger ma chano paka mitan owotho.

K’ityeko chano nger ma mitan owotho gine, I kwayo ni chuli misolo ma ripo sano i oro ryeko muketh paka: banks, mobile money, EFT, RTGS, VISA, Mastercard, USSD code (*285#) gi man man.

Mondo Ngey: ndelo ma chulo misolo a ndelo m’ichan’iye paka mitan okadho.

Misolo ma nya tiyrok.(corporation tax)

Me obedo misolo m’iketho ri juma timo mitan I oriwa. Rapor pa jo ma ripo obedo 30%.

Misolo ma lim (Income tax)

Me obedo misolo m’iketho ri kis dhano achiel achiele ma nitye i mitan ma fur chiemo luwo kwong rapor ma ripo.

DIY ka  I nyang mathoth kwong Misolo ma lim.

Chul pak’inwango  (PAYE)

Me obedo misolo m’iketho ri won mitan ma nitye gi jutich (juma junitye gi papila I tich kosa ma ju tiyo leja leja) aka ju nwango chul ma romo 235,000 kis dwe. Nger misolo me i kwanyo kis dwe.

Mondo Ngey:

Misolo Angada kodi Ameda (WHT and VAT) ile ketho ri ngat ma timo mitan ma Gi-fur sano med’iye chwe mungoye iye ngano ma nyinge.

Misolo Angada (WHT) obedo misolo ma lim ma ja ngadi bedo tukwanyo ma ripo tekin chul timere ri ngat man. Kinen jafur tero lim ma welo mere kalo Milion Achiel (1M), ngat ma lim no kadho ri go ripo ngado misolo I rapor ma 6%. Ja fur le nwango papila ma nyutho ni misolo ongadi ma le konyo go dikin i luwo kwong Nger ma misolo ma lim i mitan pere okadho gine.

Misolo Ameda (VAT) obedo misolo m’iketho I mitan ma fur pa dhano moro jye maber ogoy misolo I nwango pere. Rapor mere obedo 18% . Misolo ameda tundo ri nwango ma kalo Milion 150 kis oro, kosa Milion 37 g’adech i I kis dwe adek muluwere.

 

I thenge ma fur; chiemo ma nyaka owok i ndelo ma fwodi kumed’iye chwe kiripi keth’iye misolo Ameda. Ma nyutho ni Jufur ma ju tana chiemo pa jo ma nyaka ju kecho, kiripi yimo kwong jo misolo Ameda kinen ju timo mitan.

Diy ka. I nyang nger ma pongo paka mitan owotho

K’ityeko chano nger ma mitan owotho gine, Ikwayo ni chuli misolo ma ripo sano i oro ryeko muketh paka: banks, mobile money, EFT, RTGS, VISA, Mastercard, USSD code (*285#) gi man man.

Mondo Ngey: ndelo ma chulo misolo a ndelo m’ichan’iye paka mitan owotho.

 

Gikpiny

Misolo m’ikwanyo

Kwe

Kwer obedo gi ma nyweny ma nigi ka ma bith. I chomo gi luth ma bor aka i oro ma tongo piny gi doy.

·       Misolo Ameda (VAT) i kwanyo woko kinen juma timo mitan junitye i chik ma VAT Act.

·       Misolo jye kibedi Kinen juma kelo wok woko junitye i Chan marabich ma  East African Community Customs Management

Kwe dhok, Harrows, gi-chwoyo kodhi, gi-pidho, gi-kowokodhi, gi-ywoyo yuk mutop kodi gi-nyayo mboleya.

·       Misolo Ameda (VAT) I kwanyo woko kinen juma timo mitan junitye i chik ma VAT Act.

·       Misolo jye kibedi Kinen juma kelo wok woko junitye i Chan marabich ma East African Community Customs Management Act, 2004.

Mboleya

Mboleya obedo gimoro jye muwok I chwech ma nyalo top makubedo ma nya tele m’iketho ri lowo kosa chiemo Tu loko lowo madiwa tu miyo chiemo nyak.

·       Misolo jye kibedi I Chan marabich ma East African Community Customs Management Act, 2004 tekin Kweth ma neno kwong Kwath gi fur oridho.

Twakta ma fur

·       Misolo Ameda i kwanyo woko kinen jumitan junitye i chik ma VAT Act. Misolo moro jye kibedi Kinen juma kelo wok woko i chan marabich ma East African Community Customs Management Act, 2004.

 Nying chiemo apidha, Nying kodhi achwoya gi kor yen apidha

 

Kodhi obedo gima nyinge thindho ma nyalo twi ka opidhi aka twodere ma kinyal nyiekirok.

·       Misolo jye kibedi I Chan marabich ma East African Community Customs Management Act, 2004 tekin Kweth ma neno kwong Kwath gi fur oridho.

Imito nyang mathoth, Mondo tundi i karomo ma URA ma ger kodin I nwang kony. kosa goy simo ma nono 0800117000/0800217000 kosa WhatsApp: 077214000

 

 

 

Click to download Agricultural Sector Guide
Add to Bookmarks (0)
Print Friendly, PDF & Email
Skip to content