PURU KOTI

Crop farming is the production of crops that can include cultivation of plants for human food, animal food stuffs, and other commercial uses.

In crop farming, cash crops are grown generally for export e.g. coffee, cotton, tobacco etc. Food crops are also grown for subsistence and commercial purposes. 

Add to Bookmarks
Print Friendly, PDF & Email
(Visited 2 times, 1 visits today)

Etaa, yin kom myero igel ocolo.

I Uganda, tiye jo apapat kede kampuni ame oketo teko gi ipito koti me acata irwom amalo. Dong pi mano, acalo jo ame nwongo lim, gin kom myero okwany adunu me lim gi nono acalo ocolo.

  • Dul ame loo coyo kampuni I Uganda ame olwongo ni Uganda Registration Services Bureau ka imito coye acalo kampuni onyo ka imito coyo nying biacara ni keken acalo yin dano moro ni iromo dang wot.
  • Obino miyi waraga/Catibiket me note munu boro ni Certificate of incorporation ka icoye acalo Kampuni onyo catibiket me coye (munu boro certificate of registration) ka icoye acalo nying biacara
  • Jo ame amito yabo opici me biacara me me pur omyero nwong/gam karatac/balo munu boro ni (trading license) ibang KCCA/imunicipaliti me kan iloye iyete
  • Pi nwongo Nama me gelo ocolo, wot bang dul abwo rayo ocolo iUganda munu boro Uganda Revenue Authority wek igam TIN

Kop Apire Tek:

  • Ka dong ityeko coye, apur myero lub jami ducu ame mite kit ame dul – abwo Pur, Pito Leyi kede Rec mito kede.

Pi yin acalo dano,

  • Balo ame nyutu ni ibedo anywali me Uganda (National ID)
  • Balo me coyo nying biacara ni (Certificate of registration)

Pi Kampuni,

  • Papara ame nyutu nying dairekta nyo wegi Kampuni (Company Form 20)
  • Balo me coye a Kampuni (Certificate of incorporation)

Click here dii kakan pi ngec atut amako coyo Kampuni anyen.

  • Nwong ngec I website me dul ame loo rayo ocolo I Uganda man URA kun be inyonyo intanet ura.go.ug
  • Click here dii kakan pi miyi kite me coye pi ocolo acalo dano acel
  • Click here dii kakan pi miyi kite me coye pi ocolo acalo Kampuni

Acalo agel ocolo, yin itye kede twero ni ame myero neni jo lung oworo. Iyore acelono dang, yin dang itye kede tic me atia ame myero neni itio alubere kede cik.

Click here Dii kakan pi nwongo ngec amako twero ni kede tic ame myero itii acalo agel ocolo

Dano moror keken ame tye apuru pur me cato wil myero neni ocoye pi culu ocolo ikom lim ame en ebedo nwongo ibiacara man. Ocolo ame oculu iya ikom lim ame yin inwongo  tye pi dano moro keken, nyo kampuni onyo jo ame oribere ariba itiyo biacara moro ni.

Click here Dii kan wek ikwa me nwongo nama me culu ocolo (TIN)

 

Click here Dii Kakan pi nwongo ngec ikom kite me cwalo ripot me cato wil-li bot URA dwe idwe.

 

Iyonge yin idwok ripot me cato wil-li dwe idwe bot URA, myero dong icul ocolo ame ayaa iye kun itio kede yore apapat me culu ocolo ame ikin git ye iye Bank, Mobile Money, VISA, Master Card, ikin en okene.

Kop Apire Tek:

Nino dwe me agiki me dwoko ripot me cato wil-li me dwe moro ni bot URA en aye dang obedo nino me agiki me culu ocolo moro nono

Click here dii kakan me culu ocolo ni

Ocolo ikom lim ame inwongo acalo kampuni tye 30% ikom ocolo ame oketo

Ocolo me Lim ame dano onwongo imwaka moro ni;

Man obedo ocolo ame oketo iwi dano moro ni kun cura me tiyo tye papat kun lubu rwom me lima me dano moro no onwongo.

Click here Dii kakan pi nwongo ngec amako kite ame otio kede cura me ocolo me lima me dano nwongo mwaka imwaka.

Ocolo Ame Ongolo Iwi Ocara Otic (Paye)

Man obedo ocolo ame jo ame occo itic bot ngat a atio Biacara me Puru Atura ame ocara gi kede cente apapat ame oculu gi kede ka oribo kato Lak Aryo I tutumia pyero Adek wie abic dwe I dwe. Dok otio cura mere alubere kede rwom me cul ame atic acel acel nwongo. Ngat ocoo dano moro nono itic myero ngol oko iwi ocara otic ducu dwe idwe eka te cwalo bot URA.

Click here Dii kakan pi ngec amako kite me tiyo cura me PAYE

Kop Apire Tek:

WHT kede VAT bino twere ka pi dule ame omoko tam gi me medo rwom onyo yiko jami ame ya ipur kede me wit cem (Value Addition) ni kwanyo ka kede yig cem  ame oyiko kede moko me yiko ogati.

Ocolo ame ongolo dong cen (WHT) obedo ocolo ikom lim adano onyo kampuni nwongo ame ajenti ame ocoye (withholding agent) ngolo dong cen kakaname otiyo iyete limono ikare me culu cul bot dano ocele (PAYE). Ka apur koti onyo gin apita ocato jami ame kato million acel (1m), ngat ame otye acate jami magi keto ocolo ame ongolo dong cen me pacenti abicel (6%). Apur nwongo catibiket me cente ame ongolo odong cen me konye ingolo banya me ocolo ireturn me agiki (final income tax return).

Ocolo ame omedo iwi wel jami (VAT) obedo ocolo pi tic kede ginoro no ipacenti 18% iwi jami ducu ame oketo iye ocolo amen gat agelo ocolo ocato. Acaki well cente me coye pi VAT obedo well cat imwaka acel ame kato milion150, onyo milio 37.5 iyi akinakina dwete adek ame okole-akola.

Ite pur; jami ame pe oyiko onyo omedo rwomere pe oketo iye VAT, man nyutu ni opur ame tye acato jami ame pe oyubu onyo omedo rwomere pe myero oket VAT ikom cat gi.

Iyonge yin idwok ripot me cato wil-li dwe idwe bot URA, myero dong icul ocolo ame ayaa iye kun itio kede yore apapat me culu ocolo ame ikin git ye iye Bank, Mobile Money, VISA, Master Card, ikin en okene.

Kop Apire Tek:

Nino dwe me agiki me dwoko ripot me cato wil-li me dwe moro ni bot URA en aye dang obedo nino me agiki me culu ocolo moro nono

Click here dii kakan me culu ocolo ni

Kit ame tiye kede

Pwoc me ocolo ame omio

Kweyi

Kweri adima, obedo nyonyo moro alebe tye abit ame ocomo iye pur. Dok otio kede me doyo koti kede me puru poto.

·       Ocolo ame omedo ikom jami okwanyo oko iyete ka ngat akelo obedo ame ocoye ite VAT Act.

·        Okwanyo ocolo duc oko iyete ka ngat atye akelo obedo ngat ame tiye Ipur alubere kede yika me 5 me cik me tung malo me nyao ceng (East African Community Customs Management Act, 2004)

Kweri dyang, macin me kweri trakta/tingatinga, Kweri trakta macin me pito koti Kede me nako, me yaro/keketo manuwa kede me ket fatilija.

·       Ocolo ame omedo ikom jami okwanyo oko iyete ka ngat akelo obedo ame ocoye ite VAT Act.

·       Okwanyo ocolo ducu oko iyete ka ngat ame tye akelo obedo ngat ame tiye Ipur alubere kede yika me 5 me cik me tung malo me nyao ceng (East African Community Customs Management Act, 2004)

Fatilija obedo gin ame oyiko ame ka omedo/oketo ilobo onyo ikom gin apita (akato mere pote) me medo kero me cem ikom gin apita

·       Ocolo ducu okwanyo oko alubere yika me Abic me cik me abic me cik me tung malo me nyao ceng (East African Community Customs Management Act, 2004) iyonge yee Aministri me pur, leyi kede pito rec

Trakta/tinga tinga me pur

·       Ocolo ducu okwanyo oko ka ngat ame akelo obedo amema me cik me abic me cik me tung malo me nyao ceng (East African Community Customs Management Act, 2004)

Nyig koti me acoa kede en ame opito tiyene

Nyig koti obedo kom koti ame tiye okane oko iyi iboc.

·       Okwanyo ocolo oko iyete alubere kede yika me cik me tung malo me nyao ceng (East African Community Customs Management Act, 2004) iyonge yee Aministri me pur, leyi kede pito rec

 

Pi ngec okene, lim opici moro keken me URA acegi kedi pi kony onyo gocim me nono inama 0800117000/0800217000 or WhatsApp: 077214000

 

 

Add to Bookmarks (0)
Skip to content