Anga Ma Obedo Ladong Lobo/Jami/Ngom?

Man obedo dano ame wilo, gero onyo roco jami ame tye con me acata.

Ngata me dongo rwom onyo ber ajami twero bedo dano acel kene, kampuni, dano onyo iryonget ame omiyo twero me gwoko jami, onyo iryonget ajo onote pi neno acel.

Add to Bookmarks
Print Friendly, PDF & Email
(Visited 10 times, 1 visits today)

Dano weng madongo jami/ngom/odi I Uganda omyerogi cone bot;

  • Dul ma coyo biacara ducu I Uganda (URSB) pi coyo nying biacara onyo coyo kampuni.
  • Bot dul ma jogo mucoro (URA) pi culu mucoro
  • Dul pa gamente me tedero labole KCCA, municipal me moko ni plan me gedo tye maber.

 

Pi ngat acel acel

  • Adentikad me lobo Uganda
  • Waraga me cone

Pi Kampuni

  • Fom me cone pa kampuni ma kilwongo ni company form 20
  • Catifiket ma guru/kelo kacel jo ma mito cako kampuni
  • Dii kany pi ngec matut I lok kom cone pi culu mucoro

Twero cone nining pi culu mucoro

  •  
  • Omyero ilim gang madit pa URA portal i ura.go.ug
  • Dii kany me cone macalo ngat acel
  • Dii kany me cone macalo dul/Kampuni

Corporation tax (Mucoro ma kijogo/kingolo ki ikom lim pa dul) 

Wel mucoro ma aa ki ikom lim pa kampuni tye pacen 30 pa cente ma kampuni ma cik yee ni kingol mucoro I kome ( wel lim weng ka kikwanyo acara ma cik yee ni kikwany.

 

Individual Income tax (Mucoro ikom lim am ngat acel / dano acel)

Ngat acel/dano acel matye I dul eni omyero ocul mucoro malube ki kit wel ma kimoko pi dul acel acel.

 

Mucoro ikom rwom ma kimedo ikom gin acata (VAT)

VAT obedo mucoro ikom jami tic ma kiculu i wel me pacen 18% pi jami weng ma patpat ma nongo kitiyo kede ikare me timo biacara ma kelo lim ite kicaa pa latim biacara macalo, ngat ma dong otyeko cone onyo mite ni ocone pi culu mucoro VAT. Gin mamoko wel VAT me acula tye adwogi cat maromo milion 150 pi mwaka, onyo maromo million 37.5 pi dwe adek makine pe ocod.

Dii kany me cone pi VAT

Niang ni:

Dano ducu ma gucone pi mucoro VAT omyero bene gucone pi EFRIS dok bene omyero omi e- invoice.

Dii kany me nongo ngec kit me cone pi EFRIS.

Jami/lobo ma odongo culu mucoro VAT I wel madong kimoko I pacen 18%

Wel cente/but mucoro ma kigwoko ki ikom mucoro ma myero kicul (WHT)

WHT obedo mucoro ikom lim ma ngat moni ngolo ki katere (agenti ma ngolo wii lim meno) ma nongo peya oculu cente bot ngat mukene (ngat ma omyero kicul –li).

 

Niang ni

Mucoro ma kingolo ci kigwoko ni kikwanyo ki ikom wel me agiki ikare me yubu ritan me mucoro ikom lim ma omyero kicul.

 

Dii kany pi ngec mukene ilok kom mucoro lim ma kigwoko ikare me cul (With Holding Tax)

 

Kakare. Ka ladong lobo/jami/ngom otiyo ki ngat ma tye ki ngec matut macalo langec me gedo, ngat ma tiyo ilok kom lim, langol kop, lagoo plan me ot, langi wang lobo ki mukene.  Ladong lobo/jami omyero ogwok pacen 6% me wel lim me acula ma pud en pe oculu ngat enoni.

Cul kit ma kiculi kwede -Pay As You Earn (PAYE)

Ngat mo keken ma ladong lobo/jami/ngom matye ki lutic ma en culu gi mucara makato ciling 235,000 dwe ki dwe omyero ocone pi PAYE, ogwok dok ocwal bot URA.

Dii kany me niang wel mapat pat me cul kit ma kiculu kwede (PAYE)

Kakare. Mucoro ma moyero ocul aye mucoro ikom lim pa ngat moni (income Tax) ki mucoro kikom rwom ma kimedo ikom jami acata (VAT) p tyen lok ni;

  1. Gedo/ot obedo gin ma tiyo kwede me nyayo lim.
  2. Wel-ne okato ciling million 150.

Niang ni:  Mucoro agwoka (With Holding Tax) kingolo kace inen lawil tye agenti ma tye ki lancic me gwoko but mucoro.

Dii kany pi ngec mukene kit me pongo lok kom biacara ni.

 

Print Friendly, PDF & Email
Add to Bookmarks (0)
Skip to content