Overview of the Transport sector

Thenge ma gi-woth nitye ango ri Jachul Musolo?

Thenge ma gi-woth I Uganda asa ketho meni I Mutokni ma tingo jii gi Mutokni matingo lim.

Add to Bookmarks
Print Friendly, PDF & Email
(Visited 6 times, 1 visits today)

Mitan moro jye ma makere Kodi gi-woth I Uganda ripo ndikirok gi:

  • Kweth ma neno kwong tic Kodi gi-woth ma nwango Layisensi.
  • Kweth ma coko misolo (URA) ri misolo.
  • Ri jii m’oromo wi’nyalo ndikirok gi kweth m’ilwongo ni URSB.
  • Nwang thad pate kosa cik ma ripo Kodi kitipa ma inshuwarensi.

Ri ngat’achiel

  • ID ma piny perin
  • Satifiket ma ndikirok

Ri jii m’oromo

  • Fom ma kitipa (Fom 20)
  • Satifiket ma oriwa

Diy ka I nyang mathoth kwong ndikirok.

  • I kwayin tundo I kanwango wac mathoth ma URA ura.go.ug
  • Diy kaI ndikirok ri ngat’achiel
  • Diy kaI ndikirok ma jii m’oromo

K’inen i’kinyal ndikirok I layin, tundi I karomo ma URA ma ger kodin i’nwang kony kosa kosa goy simo ma nono 0800117000/0800217000 kosa WhatsApp: 0772140000

Paka Ja cul misolo nitye thwolo m’i le nwango. Kwanyo woko nitye gi’ma i’ripo timo.

Diy ka I nyang thwolo gi tic perin

Misolo ma lim–  Ri joma tiyo I gi-woth jye

Me obedo misolo ma culere gi mutokin ma tingo jii kosa byeto wok ka man tero ka man.

Wey mutoki Jo ripo culo misolo Di chel kis oro.

Mondo Ngey:

I kitipa ma miyo Layisensi ri gikpiny ma ngweco I yoo (TLB), I le miyin Papila ma ripo ma misolo (PSV + Advance income tax).

Cul P’ikinwango (PAYE) – me culere gi jotic ma Jo nwango pesa ma kalo 235,000 kis dwe. Won tic ngado pesa kis dwe to dhiro ri URA.

Diy ka ri ngeyo Rapor ma PAYE

Misolo Angada– me le culere gi won mutoka kinen gikpiny ma go otero ri Ja nyiew kalo1,000,000 Ja ngadi pesa ma misolo bedo kama mitan bed’iye.

Misolo Ameda (VAT) – Ri Jo cul misolo ma junwango pesa ma kalo 150,000,000 ju ripo culo misolo Angada kis Ka mitan otimere sano I oro invoice (EFRIS)

Rapor ma misolo ma lim ye e paka bedo:

 

Sn

Tim mutoka

Pesa(ma Uganda) I kis peko kosa Ja woth kis oro

1.

Pik pik

20,000 kis Ka bedo I kis oro.

2.

Ma tingo jii  (PSVs)

20,000 kis Ka bedo I kis oro.

3.

Ma tingo gikpiny kosa lim kalo tans 2

50,000 kis  tan I kis oro.

 Misolo ma oriwa

Rapor ma misolo ri Kampun obedo 30% kwong pesa m’iketho I mitan (lim m’unwangere)

Mondo Ngey

G’imiculo I misolo ma lim, I kwanyo/ ngado I ndelo ma cul ma cowe.

Misolo ma lim pa ngat’achiel.

Misolo ma lim pa ngat’achiel cungo ri lim ma ngato ni gine.

Jo cul misolo I thenge me Jo ripo nyutho gim’owok i mitan ma poro misolo I kis oro. Me thyelo I nyang Nger ma gikpiny owotho gine.

Diy ka ri Rapor ma misolo

Mondo Ngey:

I cowe ma oro, URA miyin ryeko ndiko wac ma misolo perin I nyutho gi’m’orere I hongo ma oro dvises you to file your final income tax return to provide for all expenses incurred in the course of the year (ri ngat’achiel gi jii m’oromo).

Diy ka   I nyang ma thoth kwong nyutho gim’owok i mitan

  • Wendi I kanwango wac mathoth ma URA ura.go.ug
  • Diy e-Services, ndikirok ma cul.
  • Rwak TIN perin
  • Dyer wic misolo – misolo ma lim ma mutokin.
  • Dyer papila ma chako

Rwak namba ma mutoka perin ma ndikirok

  • Rwak TIN
  • Dyer oro ma tic
  • Rwak wac perin I kabedo m’omiyin
  • Diy dhir

MISOLO MA LIM

 

Ngata limo

 

Gi’m’ikwanyo

Hola makwanyo

Gi’ma miyo I kwanyo

 Jutich  I  ndege 

Misolo ma ber okwany I gima makere gi ndege

 ma yot yot

 I oro ri Juma Jo nitye I can ma gima wotho I koyo kelo gikpiny ka gi woko

joma wok woko ma Jo oro ndege woth gi gikpiny

 

misolo ma ber o kwany I nwango m’owok kwong jawoth kosa gikpiny m’okwany woko ma Uganda

ma yot yot

kelo jii kosa gikpiny ri bedo ni ochakere gi wiloka

 

kit mutokin

                  Misolo m’ikwanyo

Mutokin ma lim  ma romo peko tans 20 gi kelo

Misolo ma rwako lim wok wiloka ngoye ma oro acel, VAT culere

Adec ma twelin.

Misolo ma rwako lim wok wiloka ngoye ma oro ace, VAT culere.

mutokin ma tingo lim ma peko mere kalo tans 5 to ki kal 20.

Misolo ma rwako lim bedo  10% kapa 25%  ma oro acel.

Meli gi Yee megi obedo:

1.       gi woth I pii Kodi Yee megi ma peko mere romo tan 25

2.       Meli ma Mac, Yee ma tingo gikpiny, gima dongo ma woth’i pii, cumin ma pii ma mako rec ma pesa MAKIWENO megi m’i oro nya man

3.       Yee ma koyo, ma nyalo pii gi megi m’ioro ma tingo jii gi byeto megi i pii

4.       Yee ma yweko gikpiny ma yot yot MAKIWENO gikpiny ma mac

Misolo mere ikwanyo woko I can mar’abic I cik ma

        East African

Community Customs Management Act, 2004

Print Friendly, PDF & Email
Add to Bookmarks (0)
Skip to content