- Niang katale Perin
Me konyo jatim biznes niang gima kasitoma/katale pere gi mitopajjo doko konyogo kikangisa jumitan wadi majutimo biznes machale gapere kosa jupiemo gigo.
Rieko me konyo jamitan dyero nger ma kitana lim kosa chwayo, kikangisa katale gi nger biznes mitimo gwoko kifirwa pesa.
- Ngey ni kasitoma perin a nga, gi ma jumaro gi gima jumito
- Meny nger ma katale ochungiye inyal niang ka junyiew juwiro paro, rieko mayien manyasayansi gi juma jupiemo kodini ithenge ma biznes
- Pima ti kangisa meni gi nyapo pa juma jutimo bizness machale ga aperin inyal tero silwany ma ketho pokirorok imitan gi chwayo perini.
- Pima dwong makatale gi thwolo madongo onyal konyin niang lim manyalo nwangere gi pesa aora malamitere.
- Chewy Plan Mapesa.
Me lamito ja bizines mathin tito pesa mala mitere,bajet/plan ri pesa aora gi nyutho kuma pesa ma kapitol la wokiye. Me miyo biznes bedo gi kapitol mamitere matimo gi dongo biznes, medo konyo niang nger ma pesa gi buzines wothiye.
- Keth plan mupokere ri pesa ma biznes gi pesa perin man madonjo gi mawok.
- Yier jutich pesa majugenere . Me nyalo bedo SACCO,microfinance kosa Bank.
- Keth men igimamitere ibiznes kethi plan mapesa mamitere gi nger ma nwango pesa me.
- Tim bajet maripo gi limo perin inyal both kopirok/banjin.
- Choki gi ketho pesa igmanywolo pesa inyal medo limo perin .
- Rangi kony mapesa kamito nitye bongi juma magowa pajo nok paka lon ma bank ma chulo mere yot aka keth plan maber manyalo oro pesa me.
- Ngey gima mitere ithenge ma chik mamako biznes.
Niang ithutho kwong chik madhumo kit bizness mitimo. Luwo chik miyo bizines wotho isiem gi gwoko banjin manya ki osa gi bedo ginyingjo maber.
- Ndik nyingi biznes perin gi URSB inyal nwango satifiket ma ndikrok kosa ma chako tich ri kampun.
- Nwang namba mamisolo woki (URA website) kosa iofis pajo moro jye machiegni kodin kosa inyalo goyo simu manono(0800117000/0800217000.) onyal
- Nwang layisensi woki KCCA kosa ioffice ma dhumrok mar adech onyal miyi thwolo matimo mitan iya
- Nwang girangeya woki ikitipa mara adhum megi paka magwoko bero magikipinny (Uganda National Bureau of Standards), gi magwoko bero mayien maboth (National Drug Authority) gi man moro jye manyalo mitire.
Ngey: Indikrok ma misolo ila mito gikping me;
- Ngata achiel:ID mapiny kosa tikti moro aryo mathutho ni ini inga paka paspot, id matich, pamit ma gwecho kosa id pajumu koch.
- Kampun: satifiket machweirok, Jutel Makampun(Directors’) namba ma misolo (TINs), Fom mara 7 ma kampun (Company Form 7).
- Kuro ndiko mamitan.
Obedo gima dikony swa niang kichako mitan iripo niang ni kuro ndiko mutire manyutho gikpiny mutana,stok mudonjo gi pesa muorere. Tim me konyo biznes niang magowa mudonjo, me konyo biznes dongo gi medirok mitan.
- Nwang risit bongi kis kikidho mi nyiewo bonge gikpiny makitana.
- Miyi kis dhano munyiewo gimoro bongin risit.
- Ndiki kis pesa mu orere.
- Bedi gi kan mandiko mamako kwong jutich.
- Kan randik mamisolo manyutho chul moro jye ri URA.
- Tim gimamitere ithenge mamisolo Fulfill your tax obligations.
Niang gima ripere atima inyal bedo gi plan loko banja mamisolo masew. Me la miyo biznes mathidho ngeyo nger gi ndelo machulo misolo mungoye turo chik.
- Ndikere machulo misolo.
- Bedi gi randik mamitan mutire mamisolo ka ndelo machul fodi kutundo (kanyalere)
- Chul misolo indelo maripo.
- Nwang ni ingado pesa moro jye mamakere gi misolo paka PAYE kis kichulu jutich.
- Keth Plan inyal ki kitewa misolo malachulere ichakrok ma oro kiluwo kwong mitan jye d jye ma oro murumo no.
- Wendi iyu ofis moro jye machiegni odin katye gimito ngeyo kosa kony moro jye.