Agri-Input Dealers

Jami otio kede ipoto obedo ngo?

Man obedo Jami me pur ame oketo ipoto (lobo) wek kony apur iceko cem abup. Man gwao nyig koti mogo ame omedo rwomere medo kede jami tic okene calo trakta ame oyiko irwom amalo me tic ipoto. Jami man tye opokere iyie aryo. Jami ame otio kede ipoto kede e name apur myero rweny cente iyete wek konye iti me poto. Jami ame otio kede ipoto ame pur atitino tio kede kare ikare acalo – Nyig koti ame oyiko aber, fatilija, yen me kiro/neko kudi atware, yen me neko kudi alak alaka, jami me mako kudi abalo cem, pii kede en okene apol ata. Jami Pura me myero apur rweny cente iyete wek konye iti me poto polkare obedo macin kede diro apapat me pur acalo Trakta, tol me pito koti, kweri me kiyo lobo, kede diro apapat kiro pii ipoto ikare ame kot pe.

Add to Bookmarks
Print Friendly, PDF & Email
(Visited 18 times, 1 visits today)

Obedo duka atitino ame cung iwii gi kengi, ogwoko koti kede yen me kiro onyo ni jo ame poko jami me pur calo, yen me kiro. Man obedo atim biacara ame cato, poko jami pur calo koti me apita, fatilija (jami me roco lobo), yen me tic ikom leyi, cem aleyi kede amiyo kony me tic ocele apapat ame mite me bedo acgi bang opur.

Acat koti kede yen me kiro, mio kony apapat akwako pur, miyo koti kede jami akwako pur bedo atye bang opur, kakan opore dang dok ikare ikokome. Kede miyo opur tam akwako yore opore me pur acalo bala pito koti kede gwoko leyi, yore apapat me gengo twoo, pito kede gwoko dok, kede en ocele acalo mago

Opur ducu ame nwongo lim ikom pur gi I Uganda kan, mite ni myero ocoye gini bot;

  • Dul ame loo coyo kampuni I Uganda ame olwongo ni Uganda Registration Services Bureau ka imito coye acalo kampuni onyo ka imito coyo nying biacara ni keken acalo yin dano moro ni iromo dang wot.
  • Bot du lame loo rayo ocolo I Uganda kan ame olwongo Uganda Revenue Authority.

Kop Apire Tek:

Ka dong icoye oko kede eryonget aryo imalu no, apur myero lub jami ducu ame mite me bedo ite eryonget acalo bala;

  • Minictri me Pur, Pito Leyi kede Rec
  • Eryonget Opur onote me Uganda ame olwongo Uganda National Farmers’ Federation (UNFFE)

Pi yin acalo dano,

  • Balo ame nyutu ni ibedo anywali me Uganda (National ID)
  • Balo me coyo nying biacara ni (Certificate of registration)

Pi Kampuni,

  • Papara ame nyutu nying dairekta nyo wegi Kampuni (Company Form 20)
  • Balo me coye a Kampuni (Certificate of incorporation)

Click here dii kakan pi ngec atut amako coyo Kampuni anyen

  • Nwong ngec I website me dul ame loo rayo ocolo I Uganda man URA kun be inyonyo intanet ura.go.ug
  • Click here  dii kakan pi miyi kite me coye pi ocolo acalo dano acel 
  • Click here  dii kakan pi miyi kite me coye pi ocolo acalo Kampuni

Acalo agel ocolo, yin itye kede twero ni ame myero neni jo lung oworo. Iyore acelono dang, yin dang itye kede tic me atia ame myero neni itio alubere kede cik.

Click here   Dii kakan pi nwongo ngec amako twero ni kede tic ame myero itii acalo agel ocolo.

 

Myero inen ni igwoko ngec ame ocoo aber (Rekod) amako jami ducu ame tye atimere I Biacara ni. Pire tek me coyo ping nino dwe ame jami apapat magi otimere iye me miyi ngeyo ripot acel acel kede kare ame ginoro nono otimere iye. Kodi ngec magi tye iye;

  • Rekod me kit ame inwongo kede lim imwaka moro ni (Income statement records)
  • Ricit ame icato kede jami kede ricit me jami ame jo odeno adena iboti
  • Papara ame nyutu cente ame iculu kede jo ocele
  • Coc ame nyutu kare ame iyiko pi wilo jami me lobe aoko ka yin ibedo awil jami me lobe okene.
  • Tic ame yin itio pi dule okene onyo e name imio ngat okene nyo kampuni okene otiyi
  • Papara me bank ame nyutu wel lima dii odonyo iyi gulu limmi kede kite ame obedo kwanyere kede pi kare moro ni.
  • Waraga ame icoo kede otic medo kede gin amoko ni ibedo culu ocaragi.
  • Gin ame moko ni ibedo culu mac kede pii
  • Rekod me jami duka ame ibedo wilo ite kelo gi kede kite ame okwanyere kede
  • Rekod me jo odeno jami iboti kede me jo ame yin ideno jami ibot gi.

  • Gwok aber coc amako jami ame iwilo kede en ame icato dok coc man myero bed ileb munu.
  • Ka obedo miti ni ni ico coc amako jami ame iwilo kede en ame icato man ileb apat kede leb munu, nwongo myero icoo waraga bot Komicona me dul aloo rayo ocolo I Uganda (URA) kun imie ngeo tyen kop omio ikwayo amanono wek te miyi twero.
  • Ka coc amako jami ame iwilo kede en ame icato pe tye ileb munu, yin en ame ibino culu cul ducu amite me gonyo dwoko ileb munu kun Komicona en ame nwongo omoko ni dano moro nono ngecere romo gonyo lebono dwoko ileb munu.
  • Gwok coc amako jami ame iwilo kede en ame icato me wek bed ayot idul a loo rayo ocolo me miyi wel ocolo amyero iculi.
  • Gwok coc amako jami ame iwilo kede en ame icato ka anonok pi kare me mwaka abic iyonge kare ame myero icul ocolo mere iye pi miyi tic kede ka kopro odonyo ame mito ni myero omok kite ame cato wili obin owoto kede.
  • Icawa moro keken, myero nwong ni itye kede coc amako jami ame iwilo kede en ame icato pi kare aromo mwaki abic wot kede malu.
  • Coc amako jami ame iwilo kede en ame icato man myero bed kede ngec ducu amite amako cato wili pi kare moro ni dok kite ame igwoko kede myero bed ame oromo kwanyo ote kobo ika gwoko ocele dang doki iyi epone ame niangere.

Dano moro keken ame tye apuru pur me cato wil myero neni ocoye pi culu ocolo ikom lim ame en ebedo nwongo ibiacara man. Ocolo ame oculu iya ikom lim ame yin inwongo tye pi dano moro keken, nyo kampuni onyo jo ame oribere ariba itiyo biacara moro ni.

Ocolo pi Kampuni ame ocoye kede gamente;

Man obedo ocolo ame oketo iwi Kampuni ame ocoye pi tiyo biacara. Dok cura mere otio ni ya I dul pyero adek ikom mia acel (30%) me magoba ame kampuni moro ni otio imwaka moro ni. Mite ni apur ame puru Atur ate cato myero coye pi ocolo man.

Ocolo me Lim ame dano onwongo imwaka moro ni;

Man obedo ocolo ame oketo iwi dano moro ni kun cura me tiyo tye papat kun lubu rwom me lima me dano moro no onwongo.

Click here Dii kakan pi nwongo ngec amako kite ame otio kede cura me ocolo me lima me dano nwongo mwaka imwaka.

Ocolo Ame Ongolo Iwi Ocara Otic (Paye)

Man obedo ocolo ame jo ame occo itic bot ngat a atio Biacara me Puru Atura ame ocara gi kede cente apapat ame oculu gi kede ka oribo kato 235,000= (Lak Aryo I tutumia pyero Adek wie abic) dwe I dwe. Dok otio cura mere alubere kede rwom me cul ame atic acel acel nwongo. Ngat ocoo dano moro nono itic myero ngol oko iwi ocara otic ducu dwe idwe eka te cwalo bot URA.

Click here  Dii kakan pi ngec amako kite me tiyo cura me PAYE

Ocolo ame ongolo oko iwi cul pi jami ame ngatoro ocato bot eryonget (Withholding tax)– Dano ame tio Biacara me Puru Atura bino gelo ocolo man ka en ocato atura mere bot eryonget ame ocoye acalo ajen a URA pi rayo ocolo man ame ongolo oko cutu iwi wel cul teki culoro nono tye 1,000,000= (milyon acel) dok kede malu.

 

Click here Dii Kakan pi nwongo ngec ikom kite me cwalo ripot me cato wil-li bot URA dwe idwe.

Iyonge yin idwok ripot me cato wil-li dwe idwe bot URA, myero dong icul ocolo ame ayaa iye kun itio kede yore apapat me culu ocolo ame ikin git ye iye Bank, Mobile Money, VISA, Master Card, ikin en okene.

Kop Apire Tek:

Nino dwe me agiki me dwoko ripot me cato wil-li me dwe moro ni bot URA en aye dang obedo nino me agiki me culu ocolo moro nono

Click here dii kakan me culu ocolo ni

Kit Jami ame myero ket ocolo iye

Ocolo apapat ame Gamente Ojalo

Bomma me Kiro Cem Ipoto.

·       Ocolo me VAT pe iye ka jo awilo ilobo aoko me kelo I Uganda kan ite cik me culu VAT olwongo VAT Act.

·       Okwanyo ocolo okene oko ducu iye ka ngat awilo obedo apur ite dul cik ame odano me abic ikom Cik amako ngolo wang boda me lobe me tung Wok Ceng me Africa

Yen me Kiro Cem Ipoto pi neko kudi abalo cem.

·       Ocolo me VAT pe iye ka jo awilo ilobo aoko me kelo I Uganda kan ite cik me culu VAT olwongo VAT Act.

·       Okwanyo ocolo okene oko ducu iye ka ngat awilo obedo apur ite dul cik ame odano me abic ikom Cik amako ngolo wang boda me lobe me tung Wok Ceng me Africa ame onote me mwaka 2004 ame olwongo East African Community Customs Management Act, 2004.

Jami ame otio kede me boyo kom jami apapat ame oyubu I Uganda kan pi awota acata ilobo aoko.

Okwanyo ocolo okene oko ducu iye ka ngat awilo ilobo aoko tye akelo I Uganda kan pi tic kede me boyo kom ginoro keken ame en yubu me awota acata ilobo aoko.

Kweri dyang, Kweri kiyo lobo ame opuru itwoni, Kweri pito koti, jami me kobo koti akong oketo I bedi, jami me yaro maniuwa pi miyo lobo bedo amio, kede jo ame cato fatilaija man pi roco lobo wek cek cem. 

·       Ocolo me VAT pe iye ka jo awilo ilobo aoko me kelo I Uganda kan ite cik me culu VAT olwongo VAT Act.

·       Okwanyo ocolo okene oko ducu iye ka ngat awilo obedo apur ite dul cik ame odano me abic ikom Cik amako ngolo wang boda me lobe me tung Wok Ceng me Africa ame onote me mwaka 2004 ame olwongo East African Community Customs Management Act, 2004.

Jami me roco poto (Fatilaija)

Fatilaija obedo ginoro keken ame ka oketo iporo mio onyo iko yen apita tutwalere pote me miyo kwon moc cem acel nyo apol bot ginapita wek dong aber

·       Okwanyo ocolo okene oko ducu iye ite dul cik ame odano me abic ikom Cik amako ngolo wang boda me lobe me tung Wok Ceng me Africa ame onote me mwaka 2004 ame olwongo East African Community Customs Management Act, 2004. Teki ka Minictri me pur, gwoko leyi kede rec omio twero mere.

Koti me apita, koti ame oyubu idiro me jem ikom twoe ayelo kodi epone gin ono, kede tyen yen ame ototongo me apita acalo koti.

 

Koti obedo nying yatoro ame oboye iyi poke kun gin ame tye iyie ka otuu kelo kit yatoro nono.

·       Okwanyo ocolo okene oko ducu iye ite dul cik ame odano me abic ikom Cik amako ngolo wang boda me lobe me tung Wok Ceng me Africa ame onote me mwaka 2004 ame olwongo East African Community Customs Management Act, 2004. Teki ka Minictri me pur, gwoko leyi kede rec omio twero mere.

Yen me tucu kede me kiro leyi

·       Ocolo me VAT pe iye ka jo awilo ilobo aoko me kelo I Uganda kan ite cik me culu VAT olwongo VAT Act.

·       Okwanyo ocolo okene oko ducu iye ka ngat awilo obedo apur ite dul cik ame odano me abic ikom Cik amako ngolo wang boda me lobe me tung Wok Ceng me Africa ame onote me mwaka 2004 ame olwongo East African Community Customs Management Act, 2004.

Cem Aleyi

·       Ocolo me VAT pe iye ka jo awilo ilobo aoko me kelo I Uganda kan ite cik me culu VAT olwongo VAT Act.

·       Okwanyo ocolo okene oko ducu iye ka ngat awilo obedo apur ite dul cik ame odano me abic ikom Cik amako ngolo wang boda me lobe me tung Wok Ceng me Africa ame onote me mwaka 2004 ame olwongo East African Community Customs Management Act, 2004.

Pi nwongo konyoro keken amite, kubere kede opici moro keken me URA ame cok kedi onyo goo cim ame pe iculu pire I nama 0800117000 / 0800217000 onyo kubere kedwa iWhatsApp: 0772 140000

 

Add to Bookmarks (0)
Skip to content