Advance Tax on the Transport Sector

Thenge ma gi-woth nitye g’ango I wac ma misolo?

Thenge ma gi-woth asa ketho Paro ma misolo I muton ma kis ndelo tingo jii Kodi byeto.

 

 

Add to Bookmarks
Print Friendly, PDF & Email
(Visited 14 times, 1 visits today)

Mitan jye ma gi-woth I Uganda ripo ndikirok gi:

  • Kweth ma neno kwong gi-woth m’ilwongo ni Ministry of Works and Transport I bedo gi Layisensi.
  • Kweth ma coko misolo (URA) ri misolo
  • Ri jii m’oromo i’nyalo ndiko Kampun gi URSB.
  • Nwang gwok’rok ecure a (third party) kosa cik ma ripo gi Kampun moro jye.

Ri ngat’achiel

  • Adent kad ma piny perin
  • Satifiket ma ndikirok

Ri jii m’oromo

  • Fom ma Kampun (Form 20)
  • Satifiket ma oriwa

Diy ka I Nyang ma thoth kwong ndikirok

 

  • I kwayo ni tundi I kanwango wac mathoth ma URA ura.go.ug
  • Diy kaI ndikirok ri ngat’achiel
  • Diy ka I ndikirok ri jii m’oromo

 

Paka Ja cul misolo nitye thwolo Minwango to sano bende nitye gi’ma i’ripo timo.

Diy kaInyang kwong thwolo gi tic perin paka Ja cul misolo.

misolo ma lim – Ri Jo cul misolo jye

Me obedo misolo ma culere I oro gi wegi Mutokin ma tingo jii kosa byeto GI kony megi.

Wegi mutokin Jo ripo culo misolo me ri kis mutoka I oro acel.

Mondo Ngey

A Ikitipa ma miyo Layisensi m’ilwongo ni Transport Licensing Board (TLB), Ile miyin Papila ma makere gi misolo me (PSV + Advance income tax).

Cul P’ikinwango (PAYE) – culere gi Jo ma tiyo ma Jo nwango pesa ma loyo 235,000 I kis dwe. Won tic kando pesa ma misolo me kis dwe to Coro ri URA I kis dwe.

Diy ka Ri Rapor ma PAYE

Misolo Angada – Me le culere gi wegi Mutokin ma jotero lim ma kalo 1,000,000. Ja ngadi beso kama mitan timere iye. To ngado Tekin Ka cul otimere.

Misolo ma medo cwe (VAT) – joma jonitye I mitan ma gi-woth ma Jo Timo tic ma loyo 150,0000,000 Jo ripo culo misolo me kis oro. I’miyo Jo I can ma ryeko ma nyien (EFRIS)

 

Rapor ma misolo ma lim ye e ni piny:

 

Kwan

Tim Mutoka

Pesa m’iculo I tan kosa jawoth kis oro

1.

Pik pik

20,000 kis kom kis oro

2.

Matingo jii (PSVs)

20,000 kis kom kis oro

3.

Ma tingo lim/byeto ma kalo tan 2

50,000 kis kom kis oro

Misolo ma lim pa jii m’oromo.

Rapor ma misolo ri Kampun bedo 30% ma lim m’unwangere.

Mondo Ngey.

G’imiculo I cakrok ingado/imedo Ka Timo cul ma cowe.

Misolo ma lim pa ngat’achiel.

Misolo ma lim pa ngat’achiel cungo ri Ka ma ripo I’ye.

Juma nitye I thenge me I Kwayo Jo nyutho paka cul okadho. Me le konyo I cowo gi’ma mitere Ka oro rumo.

Diy kaRi Rapor ma misolo ma lim.

Mondo Ngey

I cowe ma oro, URA miyin ryeko ni can paka mitan okadho (ri jii m’oromo kosa ngat’achiel) me le konyo I nyang gim’oorere I oro ma mitan.

Diy ka ri mathoth kwong cano paka Mitan owotho.

  • Tundi I kanwango wac ma URA ura.go.ug
  • Diy e-Services, ndikirok ri cul
  • Rwak TIN perin
  • Yer misolo ma lim – Malim ma cako ri murokin
  • Yer penji ma cako
  • Rwak namba ma ndikirok ma mutoka perin
  • Rwak TIN
  • Yer oro ma penj
  • Rwak ndiko ikabedo m’omiyin.
  • Diy dhir

Mene m’ikwanyo I thenge ma gi-woth

 

MISOLO MA LIM

 

Ngata limo

 

M’ikwanyo

Hola m’ikwanyo 

 Atonga ma kwanyo

  jo tic I ndege

misolo ma lim ri Jo tic I ndege

 ma piyo

Tiyo ri Jo ma tiyo I wac ndege thurin gi woko ma Jo nitye I can ma kwanyo

Jo gi-woth ma wiloka

 

ma lim ma onwang I tingo jii kosa byeto wok woko ma Uganda.

 ma piyo

 jii ma Jo wotho kosa mitan moting ripo bedo ni owok woko ma Uganda

 

 Tim muroka

                  Misolo m’ikwanyo

Mutokin ma mitan ma peko tan 20 gi kalo.

Ongoye I’ye ma cik ma kuro I oro acel gi pi, VAT mere  culo.

Madongo ma both rom gi twelin

Ongoye I’ye ma cik ma kuro I oro acel gi pi, VAT mere I culo

Mutokin ma tingo lim ma peko kalo tan 5 to kikal tan 20.

CIK ma kwanyo wok woko bedo 10% kapa  25%

Ye Kodi gikpiny megi ma woth’i pii

1.       Ma tingo jii gi megi jye ma wotho I pii ma peko mere romo tan 20. Kosa kalo

2.       Ma oro men ma GI megi ma waya i pii gi ciko

3.       Ma pima cal ma piny yot moripo nyalo Coro jii kosa lim Ka nyo luwo I pii.

4.       Ma tingo gikpiny Aora ma Mac makiweno betri GI thondhe mac

Ongoye misolo Moro jye maniye I can mar’abic

         m’ilwongo ni East African

Community Customs Management Act, 2004

 

 

I ngeyo mathoth I karomo ma URA ger kodin kosa i’nyalo goyo Rin wan simo ma nono 0800117000/0800217000 kosa WhatsApp: 0772140000

  1. Go to the URA Website
  2. Select Make a payment
  3. Select Click here to make a payment
  4. Select Tax Head
  5. Select Advance Tax for Motor vehicles
  6. Select taxpayer details
  7. Enter vehicle details
  8. Enter payment details
  9. Select Mode of payment (e.g. mobile money)
  10. Enter text given
  11. Submit

 

Add to Bookmarks (0)
Skip to content