Lok akwako ciko/ Mako rec iwie

Ciko/Mako rec obedo gin ango?

Mako rec obedo kwanyo onyo yutu rec ki I pii pol kare me acama paco kede me acata.

Tic me ciko/mako rec pol kare timere ipii apapat ame tye iUganda kana me gwao, Nam adongo dongo kede en ocele ame mol. Rec okene dang polkare onwongo ibang jo/opur ame pito rec apita.

Dul okene ame tiye ite iryonget man obedo yiko rec kun medo kero/rwom ikom rec akato mere me acata ilobe aoko

 

 

 

Add to Bookmarks
Print Friendly, PDF & Email
(Visited 24 times, 1 visits today)

Acik rec obedo agoo nam onyo ngat ma mako rec me acama onyo me acata.

Acat rec onyo Acumbuji obedo ngat ma cato rec bot dano me acama.  Acat rec onyo Acumbuji twero bedo jo cato rec abup/ me atinga tinga/adwong onyo jo ame wilo rec irwom apiny te wot wero oko, kun nwongo ongeo gini yero, wilo, kite me gwoko, tolo, gwanyo cogo oko ikom rec, kwany cogo kede del rec, cano me acata, keto lama ikome kede cato jami kom rec apat-pat.

Dano ducu ame nwongo lim ikom ciko rec iUganda kan, mite ni myero ocoye gini bot;

  • Dul ame loo coyo kampuni I Uganda ame olwongo ni Uganda Registration Services Bureau ka imito coye acalo kampuni onyo ka imito coyo nying biacara ni keken acalo yin dano moro ni iromo dang wot.
  • Bot du lame loo rayo ocolo I Uganda kan ame olwongo Uganda Revenue Authority.

Kop Apire Tek:

Ka dong icoye oko kede eryonget aryo imalu no, acik myero lub jami ducu ame mite me bedo ite eryonget acalo bala;

  • Dul ame neno lok kom gwoko kana me orumu wa (National Environment Management Authority (NEMA).
  • Dul adit ame neno lok gwoko rec, Cik ma kwako kom rec ki me neno ni tye maber matye ite iryonget agamente me pur, Leyi kede Rec. (Ministry of Agriculture, Animal Industry and Fisheries).
  • Pi Ocik kede Ocat/ocumbuji rec, lanycec gip e obino medo ka pe itye kede nama me gelo/culu ocolo ame olwongo ni TIN.

Pi yin acalo dano,

  • Balo ame nyutu ni ibedo anywali me Uganda (National ID)
  • Balo me coyo nying biacara ni (Certificate of registration)

Pi Kampuni,

  • Papara ame nyutu nying dairekta nyo wegi Kampuni (Company Form 20)
  • Balo me coye a Kampuni (Certificate of incorporation)

Click here dii kakan pi ngec atut amako coyo biacara ni me Rec

  • Nwong ngec I website me dul ame loo rayo ocolo I Uganda man URA kun be inyonyo intanet ura.go.ug
  • Click here dii kakan pi miyi kite me coye pi ocolo acalo dano acel

Click here dii kakan pi miyi kite me coye pi ocolo acalo Kampuni

Acalo agel ocolo, yin itye kede twero ni ame myero neni jo lung oworo. Iyore acelono dang, yin dang itye kede tic me atia ame myero neni itio alubere kede cik.

Click here Dii kakan pi nwongo ngec amako twero ni kede tic ame myero itii acalo agel ocolo.

Myero inen ni igwoko ngec ame ocoo aber (Rekod) amako jami ducu ame tye atimere I Biacara ni. Pire tek me coyo ping nino dwe ame jami apapat magi otimere iye me miyi ngeyo ripot acel acel kede kare ame ginoro nono otimere iye. Kodi ngec magi tye iye;

  • Rekod me kit ame inwongo kede lim imwaka moro ni (Income statement records)
  • Ricit ame icato kede jami kede ricit me jami ame jo odeno adena iboti
  • Papara ame nyutu cente ame iculu kede jo ocele
  • Coc ame nyutu kare ame iyiko pi wilo jami me lobe aoko ka yin ibedo awil jami me lobe okene.
  • Tic ame yin itio pi dule okene onyo e name imio ngat okene nyo kampuni okene otiyi
  • Papara me bank ame nyutu wel lima dii odonyo iyi gulu limmi kede kite ame obedo kwanyere kede pi kare moro ni.
  • Waraga ame icoo kede otic medo kede gin amoko ni ibedo culu ocaragi.
  • Gin ame moko ni ibedo culu mac kede pii
  • Rekod me jami duka ame ibedo wilo ite kelo gi kede kite ame okwanyere kede
  • Rekod me jo odeno jami iboti kede me jo ame yin ideno jami ibot gi.

Pire tek me agel ocolo me;

  • Gwok aber coc amako jami ame iwilo kede en ame icato dok coc man myero bed ileb munu.
  • Ka obedo miti ni ni ico coc amako jami ame iwilo kede en ame icato man ileb apat kede leb munu, nwongo myero icoo waraga bot Komicona me dul aloo rayo ocolo I Uganda (URA) kun imie ngeo tyen kop omio ikwayo amanono wek te miyi twero.
  • Ka coc amako jami ame iwilo kede en ame icato pe tye ileb munu, yin en ame ibino culu cul ducu amite me gonyo dwoko ileb munu kun Komicona en ame nwongo omoko ni dano moro nono ngecere romo gonyo lebono dwoko ileb munu.
  • Gwok coc amako jami ame iwilo kede en ame icato me wek bed ayot idul a loo rayo ocolo me miyi wel ocolo amyero iculi.
  • Gwok coc amako jami ame iwilo kede en ame icato ka anonok pi kare me mwaka abic iyonge kare ame myero icul ocolo mere iye pi miyi tic kede ka kopro odonyo ame mito ni myero omok kite ame cato wili obin owoto kede.
  • Icawa moro keken, myero nwong ni itye kede coc amako jami ame iwilo kede en ame icato pi kare aromo mwaki abic wot kede malu.
  • Coc amako jami ame iwilo kede en ame icato man myero bed kede ngec ducu amite amako cato wili pi kare moro ni dok kite ame igwoko kede myero bed ame oromo kwanyo ote kobo ika gwoko ocele dang doki iyi epone ame niangere.

Kit Jami ame myero ket ocolo iye

 

Ocolo apapat ame Gamente Ojalo

 

Otoka me keto rec ame tye kede pee iyie.

Okwanyo ocolo okene oko ducu iye ite dul cik ame odano me abic ikom Cik amako ngolo wang boda me lobe me tung Wok Ceng me Africa ame onote me mwaka 2004 ame olwongo East African Community Customs Management Act, 2004.

Ot angic/Okwil

Ot ame ogwoko angic kare ducu (acalo ka gwoko pe wek pe loo)

Ocolo me kelo jami man ilobo aoko tiye zero 0% malube ki cik me tung kunyango me Africa (EAC CET).  Man konyo ka rec pwod omako amaka kede me gwoko jami apura kana me ngic wek pe bale calo ringo, gweno, rec kede en ocele acalo mago.

Pi nwongo konyoro keken amite, kubere kede opici moro keken me URA ame cok kedi onyo goo cim ame pe iculu pire I nama 0800117000 / 0800217000 onyo kubere kedwa iWhatsApp

Print Friendly, PDF & Email
Add to Bookmarks (0)
Skip to content