Lacat ngom obedo/en anga?

Man aye ngat ma wilo ngom ki tam me cato-ne ci cato kit ma tye kede ni.

Add to Bookmarks
Print Friendly, PDF & Email
(Visited 10 times, 1 visits today)

Ladong lobo aye obedo ngat ma wilo ngom madit ki tam me catone, ci medo kero/rwom pa ngom meno ki poko iye matino tino I polot labole 50X100, kelo jami mamite pii kwo pa dano cok ki ngom, keto gedo makelo dongo lobo ki kit dongo lobo mukene mamedo rwom/kero/wel ngom meno.

Man twero/romo bedo: ngat acel, kampuni, ngat ma cung pi ngat mukene, onyo joo ma gumoko tamgi ci guribbe me tic kacel.

Cik cimo ni lucat ngom/ ki ludong lobo weng omyero gi ocone bot dul me loc pa;

Dano/joo ducu ma gitimo biacara me wilo/cato ki dongo lobo omyero gucone itee dul me;

  • Uganda Registration Service Bureau (URSB) pi cone me yabu nying kampuni
  • Dul madit ma coyo kwayi tic weng I Uganda (URBS) pi coyo kampuni
  • Uganda Revenue Authority (URA) pi cone me culu mucoro
  • Dul madit ma jogo/coko mucoro I Uganda (URA) pi lok me culu mucoro.
  • Local Council Authority macalo KCCA, Municipal Council, pi cone me nongo lancic me tic.
  • Gamente me tedero, labole KCCA, Municipal, pi lancic me timo biacara.

Pa ngat acel acel/pi ngat acel acel

  • National ID
  • Adenti cad me Lobo Uganda
  • Certifcate me cone ma nyutu ni ityeko cone woko
  • Waraga ma moko caden ni icone

Pi kampuni

  • Kampuni pom 20
  • Catifiket me cone

Waraga ma moko caden ni kiyabo kampuni

Dii kany pi ngec mukene pi jami mamite me cone

 

  • Wot/lim URA portal I ura.go.ug
  • Omyero I cit I gang ngec madit me URA- www.ura.go.ug
  • Dii kany wek I cone macalo in ngat acel
  • Dii kany wek I cone macalo kampuni

Dii kany ka imito ngeyo twero ni ki ngo ma mite ki boti macalo lacul mucoro

 

Mucoro ikom magoba pa lucat/ludong lobo (CORPORATION TAX)

Mucoro man me koporation ni ki nyayo ki cura me 30% I wii magoba ma nongo lacat ngom onyo ladong lobo onongo.

Mucoro man kingolo ikom magoba ma lacat/ladong ngom nongo I wel me pacen 30%

Dii kany pi ngec ma tut pi ngeyo kit me nyayo mucoro man me koporation

MUCORO I WII LIM PA NGAT ACEL ACEL (INDIVIDUAL INCOME TAX)

Ngat acel acel ma tye ka timo kit biacara man mito ocul mucoro I wii lim ma lube ki kit ma en onongo kwede cente.

Dii kany pi ngec ma tut pi ngeyo kit me nyayo kit mucoro man me “individual income tax”

Mucoro I kom rwom ma kimedo ikom jami acata (VAT)

“VAT obedo mucoro ma kingolo I pacen 18% pii jami ducu ma kitiyo kwede me medo rwom pa gin acata pi lutim biacara ducu ma omyero gucul mucoro, labole, ngat ma dong otyeko cone onyo mite ni kicoo en pi VAT. Lanyut kero me culu VAT tye bot ngat ma nongo inge mwaka acel twero cato wil ma kato milion 150, onyo 37.5 milion dwe ki dwe ki dek labongo kalo kine.

VAT kingolo iwii ladong ngom/lobo moo keken ma nongo cente makato million 150,000,000 I mwaka lim monini.

Dii kany wek I cone me culu VAT

Ngec ma pire tek:

Jo ma gi ocone weng me VAT mito bene gin otyek cone me EFRIS- (yoo me tic ki nyonyo mawoto kiyamo me yubu invoice ki recit) wek gubed ki yoo me poko bot luwil gi ducu “e-receipt” cii gumii invoice mawoto ki yamo.

Dii kany pi ngec mukene I kit me cone pi EFRIS

Ka ngom ma pwod peya dongo lobo otyeko oo iye pe ki nyayo VAT I wiye, ento kace I nen kama dongo lobo dong tye iyi e, (kama jami ma pi gi tek me kwo macallo yoo ma ber, gang kwan, mac, cuk, ot yati, dong tye o I nget ngom) ki nyayo VAT ki cura me 18%.

Ngom ma pud pe odongo pe culu VAT, ento ngom madongo lobo oo iye (kama mac, pii gedo ki dongo lobo mukene kiketo iye) kingolo iye mucoro I wel makimoko con pacen 18%.

“MUCORO ME WITHOLDING” Lim ma kigwoko/kingolo ki ikom cente ma pud pe kiculu rwode (WITHHOLDING TAX)

Mucoro me withholding Tax (WHT) obedo kodi mucoro ma ki ngolo lamal ki I katere ki bot lacul mano peya no otyeko cul bot lagam lim, dak no ngat meno ma tye ka ngolo ni ocone woko macallo agenti me withholding.

Mucoro man obedo cente ma kingolo ki katere (ngat ma cik ye ni ongol) ikare me culu ngat mukene (ngat ma omyero kicul)

Mucoro man ki ngolo malube ki kit ma cat owoto kwede dok nongo okato ciling milion 1,000,000.

Ngec ma pire tek

Mucoro ma kingolo ni kikwanyo/dwoko piny wel mucoro weng ma omyero kicul ka kityeko yubu ritan me mucoro iwi lim pa rwode.

Dii kany pi ngec ma tut I lok kom mucoro ma kingolo dong cen (withholding tax).

CUL KIT MA KICULU KEDE (PAYE)

Lacat ngom mo keken/ladong lobo ma tye ki lutic ma en culu gi mucara ma kato 235,000 dwe ki dwe omyero ocone me jogo PAYE. (mucoro man I culu ma lube ki mucara ma ki culi kwede) wek o jog ka o cwal bot URA.

Dii kany wek I nen kit ma ki nyayo kwede cura me culu PAYE

Dii kany pi ngec ma tut ma poro kit me nyutu kit ma biacara owoto kwede.

Inge nyutu adwogi /rekod tic, omyero mucoro ma kingolo ikome kun nongo itiyo kiyoo mapat pat macalo bank, mobile money, VISA, EFT, RTGS, Mastercard, USSD kod (*285#) ki mukene macalo magi.

Ngec ma pire tek: wiyi opo ni nino cul en aye nino ma ityeko kwede keto “return” I sistim pa URA

Pi ngec ma pol, lim gang tic pa URA ma cok kwedi wek I nong kony onyo itwero goyo cim I nama me nono 0800117000/0800217000 onyo WhatsApp 077214000

Print Friendly, PDF & Email
Add to Bookmarks (0)
Skip to content