Floriculture Farming and Export

Fur mawuwa obedo ango?

Fur mawuwa obedo pidho mawuwin i thotho Kodi yen ma dongo mere sew gi rango ri jo mitan. Gima bed’iye ame, pidho mawuwa kuro maber gi yiko, dwaro kamitan gi tero ri juma nyiewo.

Mawuwin wok I nger mupokere; Angada m’iketho I chupin t’ioro I kabedo, Ma chal boke ma thindho, Ma ripo bedo I kisawin ma kaywomirok, M’iketho I degi t’ioro ma kiko pechin Kodi ma nyakodhi.

Fur mawuwin gi kitana obedo achiel kwong gikpiny ma dongo apar ma kelo pesa wok Wiloka chiegin milion ma dola 30 ma wok I misolo. Chiegin mawuwin jye m’ifuro I Uganda i tero wiloka rango gine dome. Kwong me, 98% ma Mawuwin m’iwodho, i tero Netherlands. Adyer kwong mawuwin m’itero me, 90% I ketho I mitan ayara. Aka 10% ama I tana atana tir tir ri juma nyiewo ma ju maro mawuwin. Mawuwin m’ifuro I Uganda obedo ma ngwe Kur gi megi ma chupin m’ingado.

Add to Bookmarks
Print Friendly, PDF & Email
(Visited 9 times, 1 visits today)

M’itero wiloka obedo lim kosa gikpiny ma wok I piny t’iichoro I piny man kidho kitan.

Chan ma tero lim wiloka kitana obedo gima di chwe ma dwong swa rupir miyo jamitan kosa kitipin ma mitan bedo Kodi kamitan m’oromo ri lim kosa gikpiny pajo.

Jufur jye ma junwango pesa I fur I Uganda ju ripo ndikirok gi;

  • Kweth ma neno kwong ndiko mitan m’ilwongo ni URSB I ndikirok ri Kitipin ma ju furo mawuwa kosa ri ngat Achiel ma furo.

I le nwango satifiket ma ndikirok k’inen obedo ri ngat Achiel aka k’ubedo ri Kitipa kosa kampun I nwango Papila ma ndikirok ma oriwa.

  • Kweth ma misolo m’ilwongo ni URA ri chulo misolo ma ripo.

Mondo Ngey:

Tekin ka ndikirok orumo jafur ripo chako tiyrok gi chik kosa Chan pa kitipin paka:

  • Kitipa ma riwo ju mitan mawuwin wiloka m’ilwongo ni Uganda Flowers Exporters Association (UFEA)
  • Oriwa pa Jufur m’ilwongo ni Uganda National Farmers Federation (UNFFE)
  • Oriwa pa Jufur mawuwin m’ilwongo ni Uganda Hortech Limited (UHL)
  • Oriwa pa jumitan kosa juma timo gi moro jye ma makere gi mitan mawuwa jutich mawuwin aka manago obedo Uganda Horticultural and Allied Workers’ Union (UHAWU)

Ri ngat’atchiel

  • Adentikad ma piny perin (National ID)
  • Papila ma ndikirok

Ri jii muromo.

  • Fom ma Kampun (Form 20)
  • Satifiket ma oriwa.

Diy ka/Click here I nyang mathoth kwong ndikirok

 

  • I kwayo ni Wendi I kanwango wach ma thoth ma URA ura.go.ug
  • Diy ka/Click here I ndikirok ri ngat’achiel
  • DIY ka/Click here I ndikirok ri jii muromo

Paka jachul misolo nitye thwolo m’iripo nwango sano nitye bero m’iripo timo.

DIY ka I nyang kwong thwolo gi bero perin paka jachul misolo

Click here for your rights as a taxpayer.

Click here for your obligations as a taxpayer.

I ripo kuro randiko jye de jye ma mitan perin. Meno agima nyutho paka mitan owotho. Aka bedo gima ber kuro randiko perin gi ndelo dwe ma nyalo miyin I ny’ang ni mitan mene mutimere kar’ango. Me a randiko ma ber I Kur;

  • Randiko ma nyutho Nger ma pesa donjo gine
  • Randiko ma nyutho nyiewirok paka risit gi invoyis.
  • Randiko ma chul
  • Randiko ma nyutho paka lim wok woko kinen I bedo ngata kelo gikpiny wok woko.
  • Tich mutimere
  • Thene thene ma wok I Bank
  • Balwin mumiyo jii tich kir gi paka chul kadho.
  • Gima orere paka pii, Mach gi megi megi.
  • Randiko ma nyutho gikpiny m’ikelo atana.
  • Juma I banja Kodi juma banja in.

  • Kur randiko moro jye ma mako mitan perin I dhoragem (Luzungu)
  • Kinen I mito kuro randiko I dhudhok man, I ripo ndiko balwa ri jatel misolo (kamishona) sano i Tito rigo atonga mere nyaka to I nwango thwolo wok bonge.
  • Kinen Randiko Ongoye I dhoragem, jaloki ma kamishona amudyero le mitere aka chulo go le bedo I mugowa perin.
  • Kur Randiko ma ber aka nyaka poro misolo obedi rin masew.
  • Kada kinen chul misolo orumo, Ikwayo ni Kur Randiko doko ma oro abich Ka nok rupir I nyalo medo luwo rumachien.
  • Gima makere gi mitan moro jye I ripo kuro ma oro abich I hola moro jye.
  • Randiko m’ikuro ripo bedo gi thene thene ma mitere iye jye aka nwango mere ripo bedo mayot aka kendo nyangere mayot.

Dhano moro jye ma limo I mitan ma fur ripo ndikirok ri misolo ma lim. Misolo ma lim obedo misolo m’iketho ri dhano moro jye. Obedo ngat’achiel, jii muromo kosa oriwa.

Misolo ma’oriwa

Me obedo misolo m’iketho ri Kitipin kosa kampun jye I Uganda I rapor ma 30%. Jafur Mawuwa ripo ndikirok ri misolo me.

Misolo ma lim.

Me obedo misolo m’iketho ri dhano achiel ma nitye I mitan ma fur luwo kwong rapor mere ma pa ngat’achiel.

Diy ka I nyang mathoth kwong rapor ma misolo ma lim.

Chul pak’inwango (PAYE)

Misolo me chulere gi jutich ma ju nwango chul ma kalo 235,000 kis dwe. Won tich ngado pesa pa jutich kis dwe tu choro ri kweth ma Misolo (URA)

Diy ka/ Click here I nyang kwong rapor ma PAYE

Misolo Angada – Me chulere kod jafur mawuwa kinen lim ma go tero kitana kalo Milion Achiel Ja chok Misolo ngado ma ripo.

 

 

Diy ka/Click here  I nyang Nger ma dwoko gim’owok i mitan perin.

 

K’ityeko chano gim’owok i mitan perin I kwayin chulo Misolo sano i oro ryeko muketh paka; banks, mobile money, VISA, Mastercard gi megi megi.

Mondo ngey: Ndelo ma Chano gim’owok i mitan a ndelo m’ichul’iye misolo.

Diy ka/Click here  I ndikirok ri chul

 

Add to Bookmarks (0)
Skip to content